socha -y sôch ž. umel. zobrazenie človeka al. zvieraťa ako postavy z kameňa, kovu, dreva ap.: bronzová s., tesať s-u
● stáť ako s. nepohnuto;
sošný príd.: s. postoj, s-á nehybnosť;
sošne prísl.;
sošnosť -i ž.;
soška -y -šiek ž. zdrob.
soška -ky sošiek ž. zdrob.
šóška p. šťaveľ
šťaveľ lúčna bylina podobná špenátu • hovor.: šťavík • zajačia kapusta • bot.: štiavec (Rumex) • štiav (Acetosa) • nár. šóška
socha1, -y, sôch ž. postava človeka al. zvieraťa zhotovená z kovu, kameňa, dreva ap.: mramorová, bronzová s., vytesať s-u
● stáť ako (ani) socha nepohnuto;
sochový príd. zried.: s. bronz;
soška, -y, -šiek, zried. i sôška, -y, -šok ž. zdrob.
soška p. socha
sôška p. socha
šóška i šoška, -y ž. nár. rastlina štiav
socha2 ž (podporný) stĺp v tvare vidlice, podpera, tyč: ptáčnik ge (:vtáky:) lowj tyčem (:sochau:) anebo pascau (:klytkau:) (OP 1685); udeleg sobe hada podobneho tem ohniwym a wyzdwihni geg na sochu a každy usstknuty, když pohledj na neg, žiw bude (SP 1696); (Vidra) sane poprawowal a studnu cwikowal na Ssimssialowskem kluku a sochy cwikowal (ŽILINA 1704); kolibu rozruczal a z kossjara gednu sochu podotal (TURIEC 1779); soška, sošečka dem: lowec (:mysliwec:) lowj zwerj, kdy les obstawj sytemj, ktere se wytahugj na sosskach (OP 1685); asser: soska (HD 1706-07); furae: sossky, ssragle, sosska; furcilla: sosseckj (KS 1763)
sošečka, soška p. socha2