solár p.
soliar
soliar [-ár] m obchodník so soľou: wzal sem od solary soly 1/4; wedle instructie pol sstwrtki soli dali solaria od wahi obecneg žilina 1693–94; 1710; solarius: soli prodawac, solár ld 18. st;
-sky príd patriaci soliarovi: do (!) solarskych wozuw, na kterem by se nasslo meru kusuw soli, od kazdych meru kusuw pre panou geden kus soly zvolen 1702; magicze mestečko nektere pretensie u nadepsanich panuw Piačskuw, ktere Gich Milosty complanovat by bily mely a zaplatit mestečku, gakožto nektery porub od gruntu Yanowskich, pokud bil pod sprawu mesku, solarskich penezy ze sweg čsastky p. bystrica 1702