soliar -a m.
1. kto dobýva soľ
2. kto solí mäso, ryby ap., solič;
soliarsky príd.
soliar, -a m.
1. pracovník pracujúci pri dobývaní soli;
2. robotník pracujúci pri zasáľaní mäsa, rýb, solič;
3. zastar. podomový obchodník so soľou;
(jeden) soliar; (bez) soliara; (k) soliarovi; (vidím) soliara; (hej) soliar!; (o) soliarovi; (so) soliarom;
(dvaja) soliari; (bez) soliarov; (k) soliarom; (vidím) soliarov; (hej) soliari!; (o) soliaroch; (so) soliarmi;
solár p. soliar
soliar [-ár] m obchodník so soľou: wzal sem od solary soly 1/4; wedle instructie pol sstwrtki soli dali solaria od wahi obecneg žilina 1693–94; 1710; solarius: soli prodawac, solár ld 18. st; -sky príd patriaci soliarovi: do (!) solarskych wozuw, na kterem by se nasslo meru kusuw soli, od kazdych meru kusuw pre panou geden kus soly zvolen 1702; magicze mestečko nektere pretensie u nadepsanich panuw Piačskuw, ktere Gich Milosty complanovat by bily mely a zaplatit mestečku, gakožto nektery porub od gruntu Yanowskich, pokud bil pod sprawu mesku, solarskich penezy ze sweg čsastky p. bystrica 1702