sojka -y -jok ž. hôrny vták sivočervenkastej farby s modročiernym mriežkovaním na krídlach, zool. Garrulus;
sojčí príd.: s-ie pierko
sojka, -y, -jok ž. lesný vták vyznačujúci sa nepokojným poletovaním a prenikavým krikom; zool. s. obyčajná (Garrulus glandarius);
sojčí, -ia, -ie príd.: s-ie pierko
(jedna) sojka; (bez) sojky; (k) sojke; (vidím) sojku; (hej) sojka!; (o) sojke; (so) sojkou;
(dve) sojky; (bez) sojok; (k) sojkám; (vidím) sojky; (hej) sojky!; (o) sojkách; (so) sojkami;
sojka ž hôrny vták sivo-červenkastej farby s modro-čiernym mriežkovaním na krídlach, zool s. obyčajná Garrulus glandiarus: auis garrula: sogka dq 1629; mezj gjnssijmj negobzwlasstnessj (:vtaci:) sau: hrywnak (:siwy holub:), détel, soyka, wrana op 1685; graculus: sogka pd 18. st; pren mlúvíte, čeho smisel ňevíte, že jsťe jako sojki, které též ňejaké ňekdi slová brbrú br 1785 P atpn Soykoweg za piwo d 3 žilina 1560; Georgius Zoika gajary 1592 u1; za richtarstwy Jana Soyka p. ľupča 16. st; sojčí príd: graculinus: sogčj pd 18. st; sojča [-e] s dem mláďa sojky: graculli pullus: sogče pd 18. st