Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

smutný príd.

1. preniknutý, postihnutý smútkom, op. veselý: s. človek, byť s.

2. spôsobujúci smútok; svedčiaci o smútku: s-á udalosť, s. list; s-é pohľady; expr. je to s-á perspektíva zlá; v názvoch niekt. rastlín: s-á vŕba;

smutne, smutno prísl.: s. spievať, rozprávať; expr. vyzerá to s. zle; iron. s. preslávený majúci zlý chýr;

smutno vetná prísl.: je tu s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smutný; smutne, smutno prísl.;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

2. p. nepríjemný


clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

p. aj smutný


melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situáciasmutnýbezútešnýskľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľadnešťastnýtrpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľadpochmúrnypošmúrnyťaživýtiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienkynedobrýzlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery


nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutnýchmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľadzronenýzarmútenýskormútenýskľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tvárezúfalýexpr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičiaexpr. prenešťastný

2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutýúbohýbiedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľudpoľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholikexpr. prenešťastný

3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostnýnepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvílenepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolnostíčierny: čierny rokneblahýzlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deňosudnýkniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyltragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosťtrúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správaexpr. prenešťastný


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrnypochmúrnypošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféračiernykniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienkysvetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocitsmutnýnegatívnyzlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovedenegativistickýskeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postojnihilistický


pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

3. p. bezočivý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smutný príd.

1. postihnutý smútkom, zarmútený: s. človek; Moja duša je smutná. (Krčm.) Smutné srdce začalo sa príjemne zahrievať. (Urb.)

2. vzbudzujúci, spôsobujúci smútok, zarmucujúci: s-á udalosť, s-é spomienky; s-á zvesť, zpráva, s. pohľad, obraz, s-á skutočnosť; s. život, s. list; s-á melódia (Vans.); s. spev (Heč.); bot. vŕba s-á (Salix pendulina);

3. zried. smútočný: s-á odedza (Fig.);

smutne prísl. zarmútene, neveselo: s. sa pozerať, s. spievať; hovor. iron. s. preslávený ktorý si získal zlú povesť, zlé meno a pod.;

smutno vetná prísl.: je mi smutno; Nebývalo u nás smutno. (Fig.)

Morfologický analyzátor

smutný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) smutný; (bez) smutného; (k) smutnému; (vidím) smutného; (o) smutnom; (so) smutným;

(traja) smutní; (bez) smutných; (k) smutným; (vidím) smutných; (o) smutných; (so) smutnými;


(jeden) smutnejší; (bez) smutnejšieho; (k) smutnejšiemu; (vidím) smutnejšieho; (o) smutnejšom; (so) smutnejším;

(štyria) smutnejší; (bez) smutnejších; (k) smutnejším; (vidím) smutnejších; (o) smutnejších; (so) smutnejšími;


(jeden) najsmutnejší; (bez) najsmutnejšieho; (k) najsmutnejšiemu; (vidím) najsmutnejšieho; (o) najsmutnejšom; (s) najsmutnejším;

(traja) najsmutnejší; (bez) najsmutnejších; (k) najsmutnejším; (vidím) najsmutnejších; (o) najsmutnejších; (s) najsmutnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) smutný; (bez) smutného; (k) smutnému; (vidím) smutný; (o) smutnom; (so) smutným;

(štyri) smutné; (bez) smutných; (k) smutným; (vidím) smutné; (o) smutných; (so) smutnými;


(jeden) smutnejší; (bez) smutnejšieho; (k) smutnejšiemu; (vidím) smutnejší; (o) smutnejšom; (so) smutnejším;

(dva) smutnejšie; (bez) smutnejších; (k) smutnejším; (vidím) smutnejšie; (o) smutnejších; (so) smutnejšími;


(jeden) najsmutnejší; (bez) najsmutnejšieho; (k) najsmutnejšiemu; (vidím) najsmutnejší; (o) najsmutnejšom; (s) najsmutnejším;

(štyri) najsmutnejšie; (bez) najsmutnejších; (k) najsmutnejším; (vidím) najsmutnejšie; (o) najsmutnejších; (s) najsmutnejšími;


ženský rod

(jedna) smutná; (bez) smutnej; (k) smutnej; (vidím) smutnú; (o) smutnej; (so) smutnou;

(tri) smutné; (bez) smutných; (k) smutným; (vidím) smutné; (o) smutných; (so) smutnými;


(jedna) smutnejšia; (bez) smutnejšej; (k) smutnejšej; (vidím) smutnejšiu; (o) smutnejšej; (so) smutnejšou;

(dve) smutnejšie; (bez) smutnejších; (k) smutnejším; (vidím) smutnejšie; (o) smutnejších; (so) smutnejšími;


(jedna) najsmutnejšia; (bez) najsmutnejšej; (k) najsmutnejšej; (vidím) najsmutnejšiu; (o) najsmutnejšej; (s) najsmutnejšou;

(dve) najsmutnejšie; (bez) najsmutnejších; (k) najsmutnejším; (vidím) najsmutnejšie; (o) najsmutnejších; (s) najsmutnejšími;


stredný rod

(jedno) smutné; (bez) smutného; (k) smutnému; (vidím) smutné; (o) smutnom; (so) smutným;

(štyri) smutné; (bez) smutných; (k) smutným; (vidím) smutné; (o) smutných; (so) smutnými;


(jedno) smutnejšie; (bez) smutnejšieho; (k) smutnejšiemu; (vidím) smutnejšie; (o) smutnejšom; (so) smutnejším;

(tri) smutnejšie; (bez) smutnejších; (k) smutnejším; (vidím) smutnejšie; (o) smutnejších; (so) smutnejšími;


(jedno) najsmutnejšie; (bez) najsmutnejšieho; (k) najsmutnejšiemu; (vidím) najsmutnejšie; (o) najsmutnejšom; (s) najsmutnejším;

(štyri) najsmutnejšie; (bez) najsmutnejších; (k) najsmutnejším; (vidím) najsmutnejšie; (o) najsmutnejších; (s) najsmutnejšími;

smutný príd
1. postihnutý smútkom, zarmútený: panna smutné srdce pánu Siládimu jest obveselila asl 1560; yak smutná a žalostná byla tá matka cc 1655; Beta pres wsseczki swiatky smutna chodyila krupina 1722; dceru smutni rodičowe k mnychum wodili vp 1764; borak smutnych a melancholickych ludi k weselosti a k dobreg misli powzbudzuge zel 18. st
2. vzbudzujúci, spôsobujúci smútok, zarmucujúci: giž od nemaleho času w smutnem stawu wdowskem pod ochranu wrchnostj zustawagicze prešov 1666; rozličná wojska na nás walj se w tento smutný čas s. l. 1668; hrane bywagj komedye (:wesele hry:) a tragedye (:smutne hry:) op 1685; smutné lúčeny od mentora pt 1778; smutna novina, žalostna ta hvila, že te nehat musim ad 18. st
• ta radda smutné skončenj wzala, nepodarila se wu 1750; Absolon smutný konec žiwota wzal prw 1780
3. smútočný: klademe nassjch mrtwych do truhly a winasseti dawame s smutnym pruwodem na krehow op 1739; vestis moesta: smutny oďew ks 1763; kdiz umre negaki weliki pan, celi dum, wsseci sluzebnici, pratele w černe a w smutne ssati se oblikagu spr 1783; subst
s. m kto sa trápi smútkom: wjno napog k obweselenj smutnjch kob 1666; (Bože) smutnich rač potessity, nemocnych pozdrawity ags 1708; chcess člowece, abi tobe lačniwemu nekdo dal pokrm, smutneho potessil ms 1758;
-e, -o prísl zarmútene, neveselo: smutňe mladý wrabec osamelý narýka cc 1655; howada hlawj swe hore zdwihalj, smutnie wzdichalj kt 1753; lugubre: žalostňe, smutňe ks 1763; tak Alzbeta smutne hospodarila kc 1791; funeste: smutne, smutno pd 18. st;
-osť ž smútok, žiaľ: de animo moerente afflicto: smutnost, zarmucenj wu 1750; tristitia: smutnost pd 18. st
P atpn Smutneho Myka žilina 1558; Stephan Smutko varín 1520 sčl

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SMUTNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 416×, celkový počet lokalít: 104, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DÚBRAVY, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 56×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 24×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 19×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 10×;
PUSTÝ CHOTÁR (obec BELADICE), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 10×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 9×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 9×;
VÍGĽAŠ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 9×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 8×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor