sluka -y slúk ž. sťahovavý bahenný vták, zool. Scolopax;
slučí príd.
(jedna) sluka; (bez) sluky; (k) sluke; (vidím) sluku; (hej) sluka!; (o) sluke; (so) slukou;
(tri) sluky; (bez) slúk; (k) slukám; (vidím) sluky; (hej) sluky!; (o) slukách; (so) slukami;
sluka ž, zried sluk m vták zool sluka hôrna Scolopax rusticala: kdy ptaky nyesly w darech, panu Bakossowy sluky 4 štítnik 1646; od Jeremiasa sluky no 6 žilina 1691; ficedula: sluk (!) fo 1737; sluka a čwikoty den 15 žilina 1712; hosťíwáš bohatích slúkámi, bažantmi be 1794 P Matuss Sluka b. bystrica 1576