Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ma hssjV priezviská

slušný príd.

1. vyhovujúci pravidlám spoloč. správania, zdvorilý, poriadny: s-é vystupovanie; s. človek; to nie je s-é

2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: s-á strava, s. podnik

3. vyhovujúci veľkosťou, značný: s. plat, s-á suma;

slušne prísl.: s. sa pozdraviť; vie s. po nemecky; s. zarábať;

slušnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slušný; slušne prísl.; slušnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

decentný správajúci sa, pôsobiaci slušne, jemne, vkusne • slušnýuhladený: decentné, slušné správanie; decentný, slušný, uhladený bankový úradníknevtieravýjemný (so zmyslom pre správnu mieru): nevtieravý spoločník; kombinácia jemných fariebnenápadnývkusný: decentná, nenápadná, vkusná úprava tvárepridecentný (príliš decentný)

p. aj jemný


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


nevtieravý ktorý sa nevnucuje, nenatíska; ktorý násilne neupútava pozornosť (op. vtieravý) • jemnýdecentnýdiskrétny: nevtieravá, jemná dáma; decentný, diskrétny lekár; decentné, diskrétne osvetlenieslušnýjemnocitnýdistingvovaný (o človeku a jeho prejavoch; op. hrubý, drsný): slušný, jemnocitný mladík; mať slušné, distingvované vystupovanieohľaduplnýcitlivýtaktný (op. bezohľadný, násilný): ohľaduplné, taktné správanie; nevtieravý, citlivý prístup k čitateľomnenápadnýmiernytlmený (bez veľkej intenzity, nápadného zladenia a pod.; op. vytŕčavý, nápadný): mierne, tlmené svetlo; nevtieravá, tlmená hudba; šaty s nenápadnou vzorkou


obstojný dosť dobrý, súci, vhodný a pod. • uspokojujúciuspokojivývyhovujúci: obstojná, uspokojivá úroveň osláv; dosiahnuť obstojné, uspokojujúce, vyhovujúce výsledkyznesiteľnýprijateľnýúnosnýhovor. zbavný: obstojné, znesiteľné životné podmienky; prijateľný návrh; únosný, zbavný projektslušný: obstojný, slušný výkonpostačujúcidostatočnýdostačujúci (ktorý vyhovuje vzhľadom na požiadavky): mať postačujúce, dostatočné, dostačujúce vedomosti


poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná ženapedantnýpedantskýdôkladnýsystematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študentčistotnýzried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná ženaexpr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočnýriadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občanbezúhonnýpočestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievčaslušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapcausporiadanýzriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený životcharakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1


primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitývhodnýpríhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miestozodpovedajúcipríslušnýkniž. patričnýadekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomostidôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na životzastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušnýhovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna stravadosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné cieleúmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nárokypriliehavý: vyberal primerané, priliehavé slovásprávnyodôvodnenýopodstatnenýoprávnenýspravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď


slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosťúctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdravvychovanýkniž. spôsobnýhovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčinataktný (op. netaktný): taktné upozorneniekorektnýserióznysolídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídneporiadnyusporiadanýstatočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

Morfologický analyzátor

slušný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) slušný; (bez) slušného; (k) slušnému; (vidím) slušného; (o) slušnom; (so) slušným;

(dvaja) slušní; (bez) slušných; (k) slušným; (vidím) slušných; (o) slušných; (so) slušnými;


(jeden) slušnejší; (bez) slušnejšieho; (k) slušnejšiemu; (vidím) slušnejšieho; (o) slušnejšom; (so) slušnejším;

(štyria) slušnejší; (bez) slušnejších; (k) slušnejším; (vidím) slušnejších; (o) slušnejších; (so) slušnejšími;


(jeden) najslušnejší; (bez) najslušnejšieho; (k) najslušnejšiemu; (vidím) najslušnejšieho; (o) najslušnejšom; (s) najslušnejším;

(dvaja) najslušnejší; (bez) najslušnejších; (k) najslušnejším; (vidím) najslušnejších; (o) najslušnejších; (s) najslušnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) slušný; (bez) slušného; (k) slušnému; (vidím) slušný; (o) slušnom; (so) slušným;

(dva) slušné; (bez) slušných; (k) slušným; (vidím) slušné; (o) slušných; (so) slušnými;


(jeden) slušnejší; (bez) slušnejšieho; (k) slušnejšiemu; (vidím) slušnejší; (o) slušnejšom; (so) slušnejším;

(dva) slušnejšie; (bez) slušnejších; (k) slušnejším; (vidím) slušnejšie; (o) slušnejších; (so) slušnejšími;


(jeden) najslušnejší; (bez) najslušnejšieho; (k) najslušnejšiemu; (vidím) najslušnejší; (o) najslušnejšom; (s) najslušnejším;

(štyri) najslušnejšie; (bez) najslušnejších; (k) najslušnejším; (vidím) najslušnejšie; (o) najslušnejších; (s) najslušnejšími;


ženský rod

(jedna) slušná; (bez) slušnej; (k) slušnej; (vidím) slušnú; (o) slušnej; (so) slušnou;

(tri) slušné; (bez) slušných; (k) slušným; (vidím) slušné; (o) slušných; (so) slušnými;


(jedna) slušnejšia; (bez) slušnejšej; (k) slušnejšej; (vidím) slušnejšiu; (o) slušnejšej; (so) slušnejšou;

(tri) slušnejšie; (bez) slušnejších; (k) slušnejším; (vidím) slušnejšie; (o) slušnejších; (so) slušnejšími;


(jedna) najslušnejšia; (bez) najslušnejšej; (k) najslušnejšej; (vidím) najslušnejšiu; (o) najslušnejšej; (s) najslušnejšou;

(tri) najslušnejšie; (bez) najslušnejších; (k) najslušnejším; (vidím) najslušnejšie; (o) najslušnejších; (s) najslušnejšími;


stredný rod

(jedno) slušné; (bez) slušného; (k) slušnému; (vidím) slušné; (o) slušnom; (so) slušným;

(štyri) slušné; (bez) slušných; (k) slušným; (vidím) slušné; (o) slušných; (so) slušnými;


(jedno) slušnejšie; (bez) slušnejšieho; (k) slušnejšiemu; (vidím) slušnejšie; (o) slušnejšom; (so) slušnejším;

(dve) slušnejšie; (bez) slušnejších; (k) slušnejším; (vidím) slušnejšie; (o) slušnejších; (so) slušnejšími;


(jedno) najslušnejšie; (bez) najslušnejšieho; (k) najslušnejšiemu; (vidím) najslušnejšie; (o) najslušnejšom; (s) najslušnejším;

(štyri) najslušnejšie; (bez) najslušnejších; (k) najslušnejším; (vidím) najslušnejšie; (o) najslušnejších; (s) najslušnejšími;

slušný príd
1. vyhovujúci požiadavkám spoločenského správania, zdvorilý, poriadny: za rečy neslussne proti Brutowy promluwene Bazik gest sstrafany 10 fl hont 1668; aby sa listy od hodnowernych a slussnich posloch odsilaly spiš 1785; služebnicy ty, ktery u richtara obžalowany su, že pana sweho sskaredima a meneg slussnima slowmy obrazily nj 1786–88; Buh wssemohuci stworil tak krasneho a slussneho čloweka mk 18. st
2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: ženy att chodie w odewu slussnem bag 1585; kdy se wino wywari a med w slussneg hustosti bude, tedy miessag w nem prassky rt 17. st; prissel Gabor, wibral sebe nagslussnegssu krawu šariš 17. st; (otec) tolikrat gmenowaneg dcere Žoffii žadne slussne ssati pro ninegssje bidne časy sprawowati nemohol krupina 1712; wšeci kupajici, bez vynimky, majú se do kupele ne jinač, než v slušnem ruchu ustanoviti s. teplice 1799 cm
3. vyhovujúci veľkosťou, počtom, značný: Zoffiy y synowi gey dali sme czasy dwa slussne, aby oni tiech dwanaste zlattych odlozyli Walenthowi p. ľupča 1561; Michal offerowal se Faragowy ttenze predgmenowany handel pustyty za slussny cynš boca 1617; aby ony (cechmajstri) lidy neobražowaly, než slussnu a zaslužilu cenu swe wecy prodawaly ca 1692; mi robotnikom nassim dawame slussnu mzdu ms 1758; za slussnu czenu takowa krawa predana gest krupina 1777; officyr slussnu penežnu pokutu nech gest trestani nj 1786–88; za dlukši čas straveni a obidve cesty terchu vozeni slušnu placu nedostavame detva 1793 lp
4. aký má byť, vhodný, náležitý, správny: protoz my k geho slussne prosbie naklonieni gsucze pro sluzby geho budín 1481 sčl; gestli by Stanislaw Koza z swymy slussnymy potomky wymrel, ten statek geho ma spasti na kneze p. ľupča 1558; gegichžto slussney a sprawedliwey žadosti priwetiwe sme priwolili p. ľupča 1597; my w slussných wecech sluzbu nassu neodepreme h. ždaňa 1602; pro slussne potreby meske wipraweny byl Nicolaus do kapitule žilina 1610; dcera až do Zlatovskych pryssla, a to beze wsseg slussneg pričiny s. ľupča 1613; tu zagisce smisel neni, že bi Buh bil nemóhel mlčat, než že slussné bilo, abi oznámil Abrahámowi, čo učiniti mal bn 1789; neny slussna wec, aby kral bol powrazmy a retezmy zwazany kp 18. st;
-e, -o prísl
1. zdvorilo, úctivo: ktery muz druheho wedle boge prziwita, ten gma slussne prosyti rychtarze žk 1473; my slibugeme Wassym Milostem slussne se zachowati devičany 1584; giž toho litugeme a sami na sebe se hnewame, ze tobe za takowe dobrodeny slussne diekowati nemuožeme bag 1585; ten, kterýž prospívá nemocným, cten byti má slušne i darem vzáctným rl 1642; (pane) slussne se k wam utikame a prosime, račj poručit woywodowy, aby wjssel ze statečnimy lidmi dlhá 17. st; wihledawa se od mistra poslusnost we wssem, co bi se mu slussne a poradne prikazalo ca 1701; slussne geden kazdj mame geg (Boha) z radosty a s plesanjm prigimatj cs 18. st; kdo slussne dobrj den rekne, priwitanj bywa pekne se 18. st
2. vhodne, náležite, podľa zásluhy: Jan dluzen gest a gma tu syrothu chowati slussne, iako na to slussi žk 1469; swoboda vplna čistotne kazati slowo božj a slussne prisluhowati swatosti ružomberok 1598; mamenj gest nye diwy a takowj mamitelowe slussne, oprawdiwa kal mesta se zowu kob 1666; ze sudu take wyplaczeny su (deti) slussne krupina 1683; w znamost uwozugeme komu koli bude slussno znaty a wedety čajkov 1732; mistre budu powinny mrtwe telo wedle krestanskeho urideny k hrobu odprowodyty a slussne pochowaty ca 1764
3. spravodlivo, právom: (bratia Matej a Ondrej) bratrsky sie a slussnie o swu otcžyznu sie rozdielili žk 1507; mel won geho Schimka, yako slussno y hodno od pocžatku, przed geho richtarom a prawem obželowaty b. štiavnica 1549; brater mug i po megi smrtj abi grunt tento wladal, kteremu slussne nalezy ostratice 1643; (cechmajster) ma winneho slussne potrestati ca 1675; ga newim, mug pan slussne-li neb neslussne mne rozkazuge sp 1696; od twari boskeg a z kralowstwi nebeskeho slussne wiwrzeni a wiwreti biwagu ti, kteri lacniwich nekrma ms 1758; skrz nasse hrjchy slussne v trápenj býwame pk 1782
• kdo druhému syt predklada, slussne do né predne padá žs 1764 kto druhému jamu kope, sám do nej padá;
-osť ž
1. zdvorilosť, úctivosť: decentia: slussnost ap 1769; za lásku z všú slušnosťú ďekúvám br 1785; abi boské službi z wssú slussnosťú mohli biťi odbawuwané bpr 1787
2. spravodlivosť: sudce wssakže na slussnost nech wetssj pozor ma, nežly na prjsne a twrde prawo kob 1666; zdali wy, proti wssem práwum a slussnosti, abychom wám bez zázrakuw werili, mocý se nenutkáte fp 1744

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLUŠNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 213×, celkový počet lokalít: 45, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HRONSKÉ KĽAČANY, okr. LEVICE – 75×;
LEVICE, okr. LEVICE – 25×;
ČAJKOV, okr. LEVICE – 10×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 5×;
GONDOVO (obec NOVÁ DEDINA), okr. LEVICE – 5×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽELIEZOVCE, okr. LEVICE – 4×;
DOLNÁ TRNÁVKA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 4×;
RYBNÍK, okr. LEVICE – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor