Slovák1, -a, mn. č. -ci m. príslušník slovenského národa;
Slováčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob. expr.: Pokorný Slováčik na všetko vždy pristal. (Pláv.);
Slováčisko, -a, mn. č. -ovia/-á m, expr. zvel.: Čo Slováčisko, to Jánošík. (Karv.);
Slovenka, -y, -niek ž.
Slovák2, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Slovácka;
Slováčka, -y, -čok ž.;
Slovácko, -a str. kraj na juhovýchodnej Morave;
slovácky príd.: s. kroj, s-a pieseň
(jeden) Slovák; (bez) Slováka; (k) Slovákovi; (vidím) Slováka; (hej) Slovák!; (o) Slovákovi; (so) Slovákom;
(traja) Slováci; (bez) Slovákov; (k) Slovákom; (vidím) Slovákov; (hej) Slováci!; (o) Slovákoch; (so) Slovákmi;
Slovák m 1. príslušník slovenského národa: Morawane rjkagj tato i tyto zwjrata, Slowácy toliko tyto zwjrata mzp 1696; starodáwni Čechowé y Slowácy gméno člowek meli za singulare tantum krg 1704; pri banskom obchode tak dobre u Slovakou, jako u Nemcou, terminy nemeckie vždy jse zachovaly mb 1759; jestli od slávi pochází jméno jejích, majú bíťi nazívaný Slaváci, jestli ale od slova, Slováci br 1785; slissano nebilo, žebi dite od Slowaka wichowane po wlaski anebo turecki mluwilo mk 18. st 2. Slovan: powzbuzenjm proti Řekum, Slowákú pri Černém mori bydljcých, kterj ohnem, mečem kraginám reckým mnoho sskodili sh 1786; od weku w Pannony dwa narody byli, Recy a Slowacy w nj swe hnjzdo mely, Dunag, Tysu, Tatry, Wah Slowák vžjwal mvp 18. st P atpn Nicolaus Czech et Slowak v bardejove 1444; Slovenka, Slováčka, Slovákyňa ž k 1: predstawyli (mi) také gednu ciffrowanu Slowenku pp 1734; otpitugem, ze sama pisem, ani nevim, gako citat budu, lebo som na pismo velmi mercha Slovenka ladce 1772; slava: Slowáčka, Slowákyne pd 18. st; Slováček dem expr k 2: sarmátské pleme gsau nassy Slowáckowé mvp 18. st