slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;
slobodnícky príd.
slobodník najnižší stupeň poddôstojníckej vojenskej hodnosti • hovor. zastar. frajter
slobodník, -a, mn. č. -ci m.
1. poddôstojník najnižšej hodnosti;
2. hist. slobodný človek za feudalizmu;
slobodnícky príd.: s-a hodnosť; hist. s-a rodina
(jeden) slobodník; (bez) slobodníka; (k) slobodníkovi; (vidím) slobodníka; (hej) slobodník!; (o) slobodníkovi; (so) slobodníkom;
(dvaja) slobodníci; (bez) slobodníkov; (k) slobodníkom; (vidím) slobodníkov; (hej) slobodníci!; (o) slobodníkoch; (so) slobodníkmi;
slobodník m človek zbavený robotných povinností: konya k ginym slobodnykom do wozu na furu zaprahawaly s. n. ves 1640; powedomy gest o tom, že tiže slobodniczy do Bisztricze kamenje wozily galanta 1663; pan hajtman y ze sstwrtniky a slobodniky panu Köszingerowj chzely chitat geho kone skalica 1687; slobodniczi su a daleke czesti mosia chodit jasenica 1704; tito pak su, kteri slobodnici učineni: Jurovych Jura a Ondra rybky 1731 lp; okrem gedneho, ktery ge slobodnik, wssecky su poddany swogim panom turie 1772; pren kdo nad sebú nepanuge, neňi slobodňík, aľe swogích náchilnosťí sprostím služebňíkom gv 1755 P atpn Janči Slobodnjk bátovce 1606; slobodnica ž: slobodnicze na ten čas sé nachodya no 4, gedneg každeg dawa sé lukno syat a kdy w roboty robja, kdy sé czuczja csélad chowa y ony sé s panskou strowou chowagu s. l. 1737 P tpn kopanica v Slobodniciach rozvadze 1719; -ícky príd týkajúci sa slobodníka al. jeho majetku, nepodliehajúci zemepánovi: roli jest 5 i s slobodnicku orava 1625 u2; po Lučzanskeho szlobodniczkem grunte poražga se na rok f 4 d 75 varín 1677; wolaktory s panou mestanou pamatowal krčsmu slobodniczku palenčsenu s. ľupča 1733; by sem slobodnicke sedenja mohel zanechaty rybáre 1768; za zagaca richtaru slobodnjckemu d 27 poniky 1794; -ctvo s stav slobodných statkov: od pamaty fatentis nie ginaczeg než slobodnictwo dom Vranowsky zwawaly podhradie 1701