slobodník m človek zbavený robotných povinností: konya k ginym slobodnykom do wozu na furu zaprahawaly s. n. ves 1640; powedomy gest o tom, že tiže slobodniczy do Bisztricze kamenje wozily galanta 1663; pan hajtman y ze sstwrtniky a slobodniky panu Köszingerowj chzely chitat geho kone skalica 1687; slobodniczi su a daleke czesti mosia chodit jasenica 1704; tito pak su, kteri slobodnici učineni: Jurovych Jura a Ondra rybky 1731 lp; okrem gedneho, ktery ge slobodnik, wssecky su poddany swogim panom turie 1772; pren kdo nad sebú nepanuge, neňi slobodňík, aľe swogích náchilnosťí sprostím služebňíkom gv 1755
P atpn Janči Slobodnjk bátovce 1606;
slobodnica ž: slobodnicze na ten čas sé nachodya no 4, gedneg každeg dawa sé lukno syat a kdy w roboty robja, kdy sé czuczja csélad chowa y ony sé s panskou strowou chowagu s. l. 1737
P tpn kopanica v Slobodniciach rozvadze 1719;
-ícky príd týkajúci sa slobodníka al. jeho majetku, nepodliehajúci zemepánovi: roli jest 5 i s slobodnicku orava 1625 u2; po Lučzanskeho szlobodniczkem grunte poražga se na rok f 4 d 75 varín 1677; wolaktory s panou mestanou pamatowal krčsmu slobodniczku palenčsenu s. ľupča 1733; by sem slobodnicke sedenja mohel zanechaty rybáre 1768; za zagaca richtaru slobodnjckemu d 27 poniky 1794;
-ctvo s stav slobodných statkov: od pamaty fatentis nie ginaczeg než slobodnictwo dom Vranowsky zwawaly podhradie 1701