Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

sloboda -y -bôd ž.

1. možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť ap.: osobná s., s. myslenia, právo na s-u

2. nezávislosť (národa al. štátu): vytúžená s., bojovník za s-u

3. voľnosť v pohybe, v mieste pohybu ap.: pocit s-y, prepustiť väzňa na s-u; práv. odňatie s-y

4. hovor. stav toho, kto nie je viazaný manželstvom: smútiť za s-ou; nechce sa zriecť s-y

5. obdobie bezstarostnosti a voľnosti: chvíle chlapčenskej s-y;

slobodienka -y -nok ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sloboda ‑y ‑bôd ž.; slobodienka ‑y ‑nok ž.

samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanovnezávislosť: nezávislosť politiky, krajinysloboda: sloboda vierovyznaniasuverenitasuverénnosťzvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátuautonómiaautonómnosťsamosprávasamosprávnosťsvojbytnosťsamobytiesamobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstvaautokefália


sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznaniavoľnosť: osobná voľnosť

2. stav bez závislosti • nezávislosťsamostatnosťzvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosťsuverenitasuverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu


vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiťodhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziťpredsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľapožiadavka: presadiť svoju požiadavkuželanieprianie: plniť niečie želanie, prianie

3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkomsloboda

4. p. nálada 1 5. p. medzera 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sloboda, -y, -bôd ž.

1. politická a hospodárska nezávislosť: bojovať za s-u; národná s. (Jil., Votr.); Celým svetom prejde sloboda s červenou vlajkou v rukách. (Mih.)

2. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať: osobná s.; s. slova, tlače, prejavu, vyznania, zhromažďovania; duchovná s. (Letz); Byť suverénnym pánom svojich činov i svojho času — tomu sa hovorí sloboda. (Smrek) Žiadal ponechať si slobodu odstúpiť bez studu, ak by sa mu nezapáčila. (Záb.)

3. neobmedzenosť v pohybe, v mieste pobytu: Vyšetrovanie proti nemu zastavili a pustili ho na slobodu. (Urb.)

4. stav toho, kto ešte nevstúpil do manželstva, kto nie je viazaný manželstvom: Zaplakalo dievča za svojou slobodou. (J. Chal.) Počula som z jej úst, že si požije na slobode. (Tim.)

5. zastar. dovolenka: Prišiel včera na slobodu; na tri týždne ho pustili. (Tim.);

slobodienka, -y, -nok, zried. i slobodička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

sloboda podstatné meno, ženský rod

(jedna) sloboda; (bez) slobody; (k) slobode; (vidím) slobodu; (o) slobode; (so) slobodou;

(štyri) slobody; (bez) slobôd; (k) slobodám; (vidím) slobody; (o) slobodách; (so) slobodami;

sloboda, čes
svoboda
I. ž
1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať: aby (žena) w tom dome do smrti swobodu mela martin 1559; gednomu každemu swoboda se dawa k čitanj podle wule a žadosty wo 1670; parrhesia: sloboda, wolnost mlúwiti ks 1763; sloboda drahy poklad gest blr 18. st; když gsem ga hressil, ty gsi mne s toho nepotrestal, zle činiciho gsi mne esste wichwalowal, wssecku slobodu gsi mne dopustil mk 18. st
o do toho času, pokudkolvek tato nova zmlúva anebo svoboda ročni pred jmenovanym sedlakum nevystogi, od vybierani dlhúv v urbare poznamenanych svobodni zustavaji bojnice 1614 u2
• žadne slowo ňerozumne w srdce ho ňebodne, gestli ňikdy ňeprepussta gazik po slobode gv 1755 netára; člowek leňiwy, zly messčan w gedneg su sloboďe, leňiwy ňeňi k užitku, zly messčan ge k sskode gp 1782 sú rovnakí
2. voľnosť v pohybe, v mieste pobytu: (poddaní) sie nagimagy wod panow Swetogenskych a z gich woly aby slobodu mely chodyty m. s. ján 1480 sčl; aby lide w mestie po swych obchodich chodicze swobodu meli p. ľupča 1568; nic neni drahšího, jako milá svoboda, kdes žádostiv jíti, múž se obrátiti smele asl 1652; zustal-li bi (tovariš) zatwrdily, tak ze by se nechtel pokoritj, ma se mu remeslo zapowedety a wsseczka sloboda odgata ma od neho bity ca 1674 má byť zatvorený do väzenia; (kráľ) o wogsko a kralowstwy y o swu slobodu prissel kt 1753 bol uväznený; geden na smrť odsuďený pítal slobodu pod šibenicú bu 1795 milosť
chodť po s-e byť slobodný, voľný: gedno (teľa) sobe krmy, druhe po slobode chody žilina 1670; zwery w horach choda po slobode gv 1755
3. výsada, privilégium: sedlaczi wsseczky swe slobody po krizatskeg wognie stratily trenčín 1587; meštiane pod stracenim svych slobod a pod pokutu fl 30 maji sve domy peknie vystavene miti orava 1652 u2; aby y ona (kráľovná) takowe privilegia aneb slobody mela gako kral ms 1749; artikule tito prespolnym widaty zakazuge se, což gesli by tento czech učinyl, straty artikule a czechowne slobody ca 1764; oznamuge se, že nowohradskj most tu slobodu, kteru mal strany wiberanj myta, utratil poniky 1797
4. dovolenie, povolenie: y to wye (svedok), že sy Dowalowcy, aby w teg ubočy owce mohly past, ne od Wrbičanow, ale od Hibanou wždicky slobodu pitaly liptov 1693; zakazuge se, abi žaden z chotarnikuw do sweho chotara nepripušczal, any slobodu na pašu nedawal nitra 1713; licentia: sloboda, powolenj, dowolenj ks 1763; kolárum pomjmo mjsta vstanoweného k rubánj drewa slobodu dáti se neradí ph 1770
5. oslobodenie od niečoho; zbavenie nej. povinnosti: po nebosscikowi dedowi nassem nisst wice na slobode nezustalo, len tito sstiri kusky (zeme) hrabovka 1726; rudiarius: ktery guž slobodu má od ssermúwki; impunitas: sloboda od trestáňa ks 1763; ktery pustinu prigme, bude mat tryrocznu slobodu od placeny porcy spiš 1785
o k tegto curie zadnich zemy na slobodie neny bošany 1737 voľných;
-ička dem expr k 3: davno by sme se byli již rozišli, kdyby nas ta banska slobodička až posavad tuto nezdržovala v. boca 1771–72 lp
II. vetná prísl
o byť s. je dovolené: pakliby (menovaní) nemohly platit, sloboda bude prodat, komu bude chcet trstín 1594; od wcžilegsska nebude sloboda kowaczom uhlie w horach palit drietoma 1698; sewczom nebude sloboda od massary kože kupowat ca 1712; jesli ťi sloboda bylo krywdy za krywdy bližňim twojim oddawati cdu 18. st


svoboda p.
sloboda

Sloboda_1 Sloboda Sloboda_2 Sloboda
Sloboda
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Sloboda
G (bez) Slobodu
D (k) Slobodovi
A (vidím) Slobodu
L (o) Slobodovi
I (so) Slobodom

sloboda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) sloboda
G (bez) slobody
D (k) slobode
A (vidím) slobodu
L (o) slobode
I (so) slobodou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) slobody
G (bez) slobôd
D (k) slobodám
A (vidím) slobody
L (o) slobodách
I (so) slobodami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLOBODA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1350×, celkový počet lokalít: 264, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 88×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 57×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 48×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 46×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 37×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 28×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 24×;
SENICA, okr. SENICA – 22×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 22×;
MESTO-JUH (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 20×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor