sladovníctvo -a s. výr. sladu a piva;
sladovník -a mn. -ci m. odborník v sladovníctve;
sladovnícky príd.: s. priemysel, jačmeň
sladovník, -a, mn. č. -ci m. odborník al. pracovník pri výrobe sladu;
sladovnícky príd. týkajúci sa výroby sladu: s. priemysel; s. jačmeň;
sladovníctvo, -a str. sladovnícky priemysel
(jeden) sladovník; (bez) sladovníka; (k) sladovníkovi; (vidím) sladovníka; (hej) sladovník!; (o) sladovníkovi; (so) sladovníkom;
(štyria) sladovníci; (bez) sladovníkov; (k) sladovníkom; (vidím) sladovníkov; (hej) sladovníci!; (o) sladovníkoch; (so) sladovníkmi;
sladovník m remeselník majúci na starosti výrobu sladu: Czurian zaplatil sladownikowi za zyto boca 1590; dlustwa pak u sladownika d 48 prešov 1693; sladownykowy, kdy slad we mljne mlel, dal se obed žilina 1694; Staschpolyak, ženaty sladownik prešov 1784; sladovnícky príd: o s. hospodár sládok: s toho waru dala se čžtwrtka hospodarowj sladownickemu; prigal sem od sladownickeho hospodara prwny slad na obecne piwo žilina 1681; s. paholok pomocník sládka: hat sladownicky pacholcy robely; paholkom sladowniczkym chleba žilina 1702; 1715