slávik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s mimoriadne zvučným hlasom, zool. Luscinia: spievať ako s. pekne;
slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;
sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
slávik G a A -ka pl. N a A -ky m.
slávik, -a, mn. č -y m. spevavý vták;
pren. (mn. č. -ci) s. českého národa Vitězslav Hálek (Vlč.); zool. s. obyčajný (Luscinia megarhynchos);
slávičí, -ia, -ie príd.: s. spev; s-ia pieseň (Jil.);
sláviček, -čka, mn. č. -čky m. zdrob. expr.
slávik m spevavý vták zool s. obyčajný Luscinia megarhynchos: toho czasu weseleho hlasu slawyk znameny dawa (BV 1652); sláwik spjwá nadewssecky negljbeznegssj (OP 1685); sláwik pri swém odletánj ptačnykowi rékl (VP 1764); luscinia: slawjk (GrP 1771) L. rurilulat acredula: slawjk polny (KS 1763) škovránok poľný Alauda campestris F. gurrio: trepem gakó slawjk (KS 1763) táram P. atpn Paulus Zlawyk (JABLOŇOVCE 1554 U1); -ov(ý) príd privl: aedonia vox: hlas sláwikowy (KS 1763); hledag na wode slawikowo hnezdo (ZL 18. st); slávičí príd: philomelinus: slawjčj (PD 18. st); sláviček dem: luscinia: slawiček (VTL 1679); wym ga geden stromiček, na kteremžto slawjček sladce spjwa (PoP 1723-24); libý hlas slávičkú v kvílení se zmeni (ASL 1781); luscinia: slawiček (GU 1793); -ov príd privl: lusciniae versus: slawičkowé spjwani (KS 1763)