sklenár -a m. odborník zasklievajúci obloky;
sklenárka -y -rok ž.;
sklenársky príd.;
sklenárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. zamestnanie sklenára
2. podnik zasklievajúci obloky, obrazy ap.
sklenár odborník zasklievajúci obloky • zastaráv.: oknár • obločiar
sklenár, -a m. remeselník zasklievajúci okná: Sklenár vsádzal tably. (Vaj.) Potrebovali sme nožík s diamantom, ako majú sklenári. (Zúb.);
sklenársky príd.
(jeden) sklenár; (bez) sklenára; (k) sklenárovi; (vidím) sklenára; (hej) sklenár!; (o) sklenárovi; (so) sklenárom;
(dvaja) sklenári; (bez) sklenárov; (k) sklenárom; (vidím) sklenárov; (hej) sklenári!; (o) sklenároch; (so) sklenármi;
sklenár m remeselník zasklievajúci okná: sklenarowy od oblokow sprawuania f 3 den 76 radvaň 1607; dalj sme od poprauwania oblokou sklenaru fl 2 d 40 krupina 1692; sklenarowy, ktery poprawowal skla panske zl 2 d 10 p. bystrica 1720; pitam se teba, kdiž tj sklenara widiss, že okna welike poprawuge, ktere s tich skelek prwe se rozbigu kt 1753; -sky príd: sklenarski majster Joannes fiľakovo 1773; artikule remesla sklenarskeho ca 18. st; -stvo [-o, -í] s sklenárske remeslo: specularia ars: sklenárstwi, sklenárstwo ks 1763; ars vitriaria: sklenárstwj pd 18. st