skala, -y, skál ž.
1. kus kameňa, kameň, pevná hornina: tvrdá s., okrúhla s.;
2. súvislá masa kameňa (obyč. s prudkými svahmi), bralo: strmá, vysoká s.; hradná s. na ktorej je postavený hrad; s-y lámať drobiť, krušiť
● stvrdnúť na s-u stať sa veľmi tvrdým; zem (tvrdá) ani s. veľmi tvrdá; byť ako s. tvrdý, pevný, necitný; ostať (chladný) ako s. bezcitný, nevšímavý, bezohľadný; srdce (tvrdé) ako s. bezcitné; stáť ako s. veľmi pevne, nehybne; človek nie je s. cíti, má byť súcitný; s. by nad tým (nad ním) zaplakala je to veľmi dojímavé; je na poľutovanie; To musí i skalu obmäkčiť (Tim.) na každého to zapôsobí. Každému odpadla skala zo srdca (Jégé) starosť sa pominula. Ako čo by skalu do vody hodil o márnej snahe. Neostala skala na skale (Vans.) všetko bolo zničené;
skalka, -y, -liek ž. zdrob.;
skalôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
škála, -y, skál ž.
1. stupnica; rozpätie; rad prvkov chápaný v stupňovitom poriadku: tematická š., farebná š.; Je tu celá škála literárnych diel. (Mňač.) Blaškovičova citová škála bola ohraničená podobne ako detský klavír. (Krno);
hud. postupný rad tónov podľa relatívnych výšok: prehrávať š-y, pentatonická š.;
2. tech. tabuľka so stupnicou istých hodnôt, údajov: š. manometra, š. rádia;
škálový príd. zried.: tech. š-é váhy udávajúce váhu na stupnici