senko p. seno
seno, -a, mn. č. sená, sien str.
1. usušená tráva používaná ako krmivo pre dobytok: kopa s-a, chlp s-a, fúra s-a; kosiť, sušiť, obracať, hrabať, zvážať s.; lúčne, ďatelinové s., prezreté s.; spať na s-e, v s-e; Dala ovciam a kravám sena. (Taj.) Priniesla so sebou vôňu sena. (Hruš.) V tento čas obrábali sa práve sená. (Fig.) Prišli roboty okolo sien. (Kuk.)
2. obyč. v mn. č. hovor. práce s kosením a zvážaním sena: Onedlho pôjdeme na sená. (Stod.) Zmeškal som sená. (Ráz.-Mart.);
senný príd.: s. voz na zvážanie sena, s-é vidly na obracanie a nakladanie sena; s-á plachta (Ráz.-Mart.) na prikrývanie al. nosenie sena; s-á povala (Tim.) kde je uskladnené seno; s-á mrva nadrobno pomrvené steblá sena; s. šrot, s-á múčka druh krmiva; lek. s-á nádcha druh alergickej choroby dýchacích ciest; s. bacil;
senko i sienko, -a, sience i sence, -a str. zdrob. expr.: voňavé sence (Taj.)