sekáč m živ
1. kosec: kosu sennu, sekáč kosý w čas sečby, w čas sekánj luk wu 1750; pan geden nagal sekaču nekolik, aby luku geho pokosili hpp 1754; falcarius: kosec, sekáč, rezáč ks 1763
2. kto seká, rúbe drevo: lignator: rubač drewa, sekáč drewa, sstjpač drewa ks 1763; sector: sekač pd 18. st
3. neživ ostrý nástroj na sekanie (obyč. v podobe veľkého noža): wareczky, kotly, sekace, motiky s. l. 1552; kopačž, sekač, kladiwca podkowne; sekacz, priebogcze, ruczne kladywo bytča 1606; 1614; nádoby kuchárske sau: uhelne kljsste, sekáč (:sekačka:), sytko (:cedak, cedidlo:) op 1685; p. ritmagistrowi sekačz od Balabana i z nasatku žilina 1720; geden sekač bednarsky wedle recognitie p. klučara trenčín 1731; culter: núž, sekáč; vinitoria: sekáč zahradny; creodaera: sekáč mássa ks 1763;
-ek dem k 3: macherion: maly meč, kordeček, sekaček ks 1763 menší meč, kordík