sedlár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z hrubej kože; samostatný živnostník;
sedlársky príd.: s-e náčinie, s. výrobok;
sedlárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. sedlársky odbor
2. sedlárska dielňa
sedlár, -a m. remeselník vyrábajúci výrobky z kože, hlavne konské postroje: Sedlári vynášali pohodlné strmene. (Kuk.);
sedlársky príd.: s-e remeslo, s-e šidlo, s-e výrobky; s-a dielňa menší podnik na výrobu koženého tovaru;
sedlárstvo, -a, -tiev str.
1. sedlárske remeslo, práca, zamestnanie sedlára;
(jeden) sedlár; (bez) sedlára; (k) sedlárovi; (vidím) sedlára; (hej) sedlár!; (o) sedlárovi; (so) sedlárom;
(štyria) sedlári; (bez) sedlárov; (k) sedlárom; (vidím) sedlárov; (hej) sedlári!; (o) sedlároch; (so) sedlármi;
sedlár m kto zhotovuje výrobky z hrubej kože, napr. jazdecké sedlá, konské postroje ap.: Matias Wesely, sedlar, kupil dom na Huorcze od Rybnikarky za fl 12 1/2 trenčín 1589–1600; na sedla pre obecznu potrebu dano sedlarowy fl 1, d 50 žilina 1681; za kožu na kridla tohože kocža, za nowe remene pod kocžom z držami a za platanie remenow lanowich sedlarowy od roboty dano fl 4, d 25 žilina 1707; -sky príd: na ten kočzar sem dal wenkonczem nowu kožu, za tu prinde fl 3, den 40, za sedlarsku robotu fl 3 hlohovec 1749; poznamenanj roboty mej sedlarskej p. bystrica 1786