šanta ž hluk, hurhaj, lomoz: kteriby ssantu robil na ulicy, pokutowan at gest d 6 ca 1697; (ženy) na chizu wissli a tam esstye weču ssantu robili, takže sa nazdali fatens, že zrutya chissku krupina 1722; vtom sa strhla velka povetrica a tito pani sa do Hrona vrhli a tam sa velka šanta stala, jako by tam vela koni ržalo p. ľupča 1732 cm; nočne ssanty po meste se prisne zakazugj, kdo toty statutum prestupil, zložj 1 fl poniky 18. st