sandál -a L -i obyč. mn. -e -ov m. ľahká obuv (z remienkov ap.): nosiť s-e naboso;
sandálový príd.: s. remienok;
sandálik -a m. zdrob.
sandál -lu/-la L -li obyč. pl. sandále G -lov m.
sandál -a m. ‹l < g› s-e
1. letná obuv s otvoreným al. perforovaným zvrškom
2. (v staroveku) obuv pripevňovaná na nohu remienkami;
sandálový príd.
sandál, -u, 6. p. -i, obyč. v mn. č. sandále, -ov m. (nár. i sandála, -y, -dál ž.) druh ľahkej vykrojenej obuvi; staroveká obuv skladajúca sa z podošvy pripevnenej na nohu remienkami: nosiť s-e; Na bosých nohách sa mala sandále. (Jégé) Zarovnal remene na sandáloch. (Fig.);
sandálový príd.: s-é topánky na spôsob sandálov;
sandálik, -a i sandálok, -lka, obyč. v mn. č. sandáliky/sandálky m. zdrob. expr.