samec m živočích, príp. rastlina mužského pohlavia: pry oczimowj zustawa drobneho dobytka gakozto gedna samice a 1 samiecz očová 1635; nebo ne každy (kozel), ktery se trefil, gest obetowany, ale musel byti samec bez posskwrny sp 1696; brotan anebo božie drewce, drewinka dwogy gest, samec a samica hl 17. st; conjugus: samec a samica v gednem stawe žjgjcy ks 1763; mulica gest howado od kobili a osla splodene, gest pak obogj rodu samec a samica pr 18. st;
samcov(ý) príd privl samčí: s prworozenych owec, ktere se rodá w stádách a w owcách twych, čokoliw gest pohlawá samcowého, poswecowat budess Panu Bohu twému kb 1757; maritus: samcowy ks 1763; gegjch (priadok morušových) prjrozenost muže se poznati, nebo samcowa gulečka podluhowasta a končita gest bin 1799;
samečný príd týkajúci sa samca: (baranom) mnohokráte messtek, ano y ud samečni a zadna strana welice napuchne; vov 1779;
samček [-m(e)č-] dem: lítajíc se točím co ptáčik herdlička, kterážto když stratí milého samečka, vždycky pri ceste sedá asl 1603–04; srna, gegjžto samček gest mladý srnecz kob 1666; masculus: samček dsl 18. st