salva -y sálv ž. hromadný výstrel obyč. na počesť niekoho, niečoho: čestná s., vypáliť s-u;
pren. s. smiechu;
salvový príd.: s-á paľba
salva -y ž. ‹f›
1. hromadný (súčasný) výstrel zo všetkých zbraní vojenskej jednotky na povel veliteľa, aj na poctu niekoho al. niečoho, al. na pozdrav: delová s.; čestná s.
2. expr. prudký hlučný prejav: najmä v spoj. s. smiechu, potlesku;
salvový príd.
salva, -y, sálv ž. voj. hromadný výstrel z pušiek al. diel najmä na počesť niekoho al. na pozdrav pri štátnych oslavách: vystreliť, vypáliť s-u; Salva čestného družstva odprevadila veliteľa na poslednej ceste. (Tomašč.); slávnostná s.; pren. Otriasol sa dvor salvou smiechu (Tat.) hlasným smiechom. Privítala ich veselá salva výkrikov (Mor.) hlasné hromadné výkriky. Privítala opitého gazdu sal. vou rečí (Tim.) prívalom slov;
(jedna) salva; (bez) salvy; (k) salve; (vidím) salvu; (hej) salva!; (o) salve; (so) salvou;
(tri) salvy; (bez) sálv; (k) salvám; (vidím) salvy; (hej) salvy!; (o) salvách; (so) salvami;