sára -y sár ž. horná časť čižiem
● expr. srdce mu (s)padlo za s-u naľakal sa
sára sáry sár ž.
sára -y ž. ‹VM› zastar. hovor. židovka (podľa Sáry, manželky starozákonného bibl. patriarchu Abraháma)
sára, -y, sár ž. (maď.) horná časť vysokej obuvi, najmä čižiem a kapcov, obopínajúca lýtko, holeň: čižmy s krátkymi sárami (Bedn.); Pustil nôž zručne za sáru čižmy. (Fig.); čižmy s dutými sárami (Šolt.); Nosil aj cez leto na nohách súkenné sáry. (Švant.) Každý mal svoju lyžicu za sárou (Záb.) zastrčenú v čižme. Vytiahol spoza sáry nôž. (Taj.) Sneh sa nám sypal za sáry topánok. (Tomašč.) Nohavičky zakasal si za sáry vysokých čižiem. (Tomašč.)
● hovor. expr.: srdce mu padlo za sáru veľmi sa zľakol, stratil odvahu; Keď prišla nedeľa, už mal srdce v sáre. (Mor.); má rozum v sáre je hlúpy; „Zuzka pôjde za mňa.“ — „Iba ak jej rozum za sáru padol.“ (Kuk.); leje sa mu do sáry je v zlom, nepríjemnom položení; Kto zodral opätky, nech chodí na sáre (Kal.) kto si priveľa dovoľoval, musí sa uskromniť.
sára ž maď horná časť čižmy al. kapca, holeň: wtom chitily mistria Markusouskyho a dolu na stolecz zawalily a s klučamy timy, na ktere sary nabigagu, bily (S. ĽUPČA 1738); sari kordowanowe prikrogene a nezossite (PRIEVIDZA 1791); caulis ocreae: čižmové sári (LD 18. st); -ička dem: prissiwaly sa ucha, co saričky sa do nych nastrkagu; saričkj sa sprawilj sstirj (TRENČÍN 1725); ( 1726)
sárička p. sára