Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

súd -u m.

1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR

2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.

3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí

4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným

5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;

súdny príd.

1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo

2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ

expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;

súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;

súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
súd ‑u m.; súdny; súdne prísl.; súdnosť ‑i ž.

kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človekobjektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postojnepriaznivýzápornýnegatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenziapolemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakterdiskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasnýodmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy


rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážnyuvážlivýsúdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človeklogický (založený na logike): uviesť logický dôvodmúdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situáciiinteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvortriezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovaniejasný: jasná myseľzdravý: zdravé názoryzried. rozsudný (Hviezdoslav)poet. jasnoumný (Hviezdoslav)


súdny p. rozumný, kritický1, triezvy 2


triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

súdny príd.

1. týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: s-a právomoc; s-e konanie, s-e rokovanie, s-e pojednávanie, s-e vyšetrovanie, s-a pokonávka, s. proces; s. poriadok; s. výrok, s-a výpoveď; s-e vymáhanie, s-e stíhanie, s-a exekúcia, s. spor; s-e poplatky; s-e akty spisy; s. depozit; s-a budova, s-a sieň, s-a stolica; s. praktikant, s. znalec, s-a komisia; s-e lekárstvo; s-a prax; s-e dni určené súdom pre stránky

s. deň a) bibl. v ktorom má byť posledný súd; hovor. expr. čakať niečo, niekoho do súdneho dňa donekonečna, stále; Zdola sa nedostaneme sami ani do súdneho dňa (Hor.) nikdy; b) hovor. expr. zmätok, krik, hurhaj;

2. schopný rozumne usudzovať, rozumný, kritický, rozvážny: s. človek, s. čitateľ; s-i pozorovatelia, s-e stanovisko;

súdne prísl.

1. pomocou súdu, prostredníctvom súdu; súdobne: vymáhať niečo s.; vynútiť niečo s.;

2. rozumne, kriticky: s. sa dívať na niečo;

súdnosť, -ti ž. schopnosť usudzovať, súdiť; rozumnosť, triezve uvažovanie, rozvážnosť

Morfologický analyzátor

súdny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) súdny; (bez) súdneho; (k) súdnemu; (vidím) súdneho; (o) súdnom; (so) súdnym;

(traja) súdni; (bez) súdnych; (k) súdnym; (vidím) súdnych; (o) súdnych; (so) súdnymi;


(jeden) súdnejší; (bez) súdnejšieho; (k) súdnejšiemu; (vidím) súdnejšieho; (o) súdnejšom; (so) súdnejším;

(štyria) súdnejší; (bez) súdnejších; (k) súdnejším; (vidím) súdnejších; (o) súdnejších; (so) súdnejšími;


(jeden) najsúdnejší; (bez) najsúdnejšieho; (k) najsúdnejšiemu; (vidím) najsúdnejšieho; (o) najsúdnejšom; (s) najsúdnejším;

(traja) najsúdnejší; (bez) najsúdnejších; (k) najsúdnejším; (vidím) najsúdnejších; (o) najsúdnejších; (s) najsúdnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) súdny; (bez) súdneho; (k) súdnemu; (vidím) súdny; (o) súdnom; (so) súdnym;

(dva) súdne; (bez) súdnych; (k) súdnym; (vidím) súdne; (o) súdnych; (so) súdnymi;


(jeden) súdnejší; (bez) súdnejšieho; (k) súdnejšiemu; (vidím) súdnejší; (o) súdnejšom; (so) súdnejším;

(štyri) súdnejšie; (bez) súdnejších; (k) súdnejším; (vidím) súdnejšie; (o) súdnejších; (so) súdnejšími;


(jeden) najsúdnejší; (bez) najsúdnejšieho; (k) najsúdnejšiemu; (vidím) najsúdnejší; (o) najsúdnejšom; (s) najsúdnejším;

(dva) najsúdnejšie; (bez) najsúdnejších; (k) najsúdnejším; (vidím) najsúdnejšie; (o) najsúdnejších; (s) najsúdnejšími;


ženský rod

(jedna) súdna; (bez) súdnej; (k) súdnej; (vidím) súdnu; (o) súdnej; (so) súdnou;

(dve) súdne; (bez) súdnych; (k) súdnym; (vidím) súdne; (o) súdnych; (so) súdnymi;


(jedna) súdnejšia; (bez) súdnejšej; (k) súdnejšej; (vidím) súdnejšiu; (o) súdnejšej; (so) súdnejšou;

(dve) súdnejšie; (bez) súdnejších; (k) súdnejším; (vidím) súdnejšie; (o) súdnejších; (so) súdnejšími;


(jedna) najsúdnejšia; (bez) najsúdnejšej; (k) najsúdnejšej; (vidím) najsúdnejšiu; (o) najsúdnejšej; (s) najsúdnejšou;

(dve) najsúdnejšie; (bez) najsúdnejších; (k) najsúdnejším; (vidím) najsúdnejšie; (o) najsúdnejších; (s) najsúdnejšími;


stredný rod

(jedno) súdne; (bez) súdneho; (k) súdnemu; (vidím) súdne; (o) súdnom; (so) súdnym;

(štyri) súdne; (bez) súdnych; (k) súdnym; (vidím) súdne; (o) súdnych; (so) súdnymi;


(jedno) súdnejšie; (bez) súdnejšieho; (k) súdnejšiemu; (vidím) súdnejšie; (o) súdnejšom; (so) súdnejším;

(dve) súdnejšie; (bez) súdnejších; (k) súdnejším; (vidím) súdnejšie; (o) súdnejších; (so) súdnejšími;


(jedno) najsúdnejšie; (bez) najsúdnejšieho; (k) najsúdnejšiemu; (vidím) najsúdnejšie; (o) najsúdnejšom; (s) najsúdnejším;

(štyri) najsúdnejšie; (bez) najsúdnejších; (k) najsúdnejším; (vidím) najsúdnejšie; (o) najsúdnejších; (s) najsúdnejšími;

súdny príd
1. práv týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: forum: rynk, plac, sudné mjsto asl 1740; cognitor: prisedicý pri sudném gednánj neb w něgaké prj wu 1750; dicographus: súdny pisar; iudex: sudec, rychtár, súdny rychtár ks 1763
o s. deň, s-a doba náb posledný deň sveta, čas posledného súdu: nežli bi sme sa maly nekdy w den sudny pred celim swetom z hanbu wyznaty ne wiceg k dussnemu spaseny, ale k wecnemu zatraceny mik 18. st; telo v súdnu dobu k životu oživene Ježiš pozve k súdu pie 18. st; s-a kňazova stolica náb spoveď: nech časťegsseg pristupuge k súdnég knezowég stolici, hňedki po spáchaném smrtelném hríchu bn 1796 s-a stolica, božská s-a stolica, s-a stolica Kristova, s-y trón náb
a) Boží súd: w hrjchu smrtedlnem umriti, pred sudnj stolicu se postawitj sk 1697; (Pane) na tvoj szudni trún se utzekám 1752; wssecy my zagisté musýme se ukázati pred sudnu stolicu Krystowu mps 1777;
b) súd všetkých živých a mŕtvych na konci sveta: prjgde den poslednj, ktery hlasem truby umrelych wzbudj a žiwjch pozowe pred sudnu stolicy widomeho Krysta Gežjsse op 1685; hrjch náss pred bozsku sudnu stolicy na sudnem dni sudeny a trestany bude žp 1788; s-y dom práv sídlo súdnej inštitúcie: kdokolwek prissel by do prawa a sudne(h)o neb p. rychtara dom(u) opili ružomberok 1654; praetorium: ráddny dúm, rathus, sudny dúm ks 1763; s-y list práv žaloba, súdne rozhodnutie: dica: sudnj list ap 1769; s-e lavice práv lavice v súdnej sieni: subsellium judicum: lawice saudne vtl 1679;
a) s-a stolica stolica v súdnej sieni: Pilát, když seděl na sudneg stolicy, poslala k němu žena geho le 18. st;
b) s-a stolica práv súdna rada, súd: budeme mitj na tento prišly cztvrtek súdnu stolyczu kremnica 1586 e; slavna sudna stolica, pani, pani nam milostivi a laskavi k. lehota 1781 lp; sediaci na s-ej stolici práv kto súdi, sudca: scabinus: sedjcy na sudnég stolici, rychtár, súdec ks 1763; s-e slová práv súdny výrok: z ortelem, z ustamy a sudnimy slowamy Pilata, sudca a sprawca rimskeho whozeny, to gest odsudeni gest Jonass nebesky, Kristus k smrti ws 18. st; s-y človek práv prísediaci súdu: pedarius: radny, súdny člowek, ktery ortel newypowjdá ks 1763; s-e lieky právne prostriedky: zawazawsse wsseligake prawe (!) remedie aneb leki sudne wimisslene y podpisem wlastim (!) ruki meg sem potwrdila bratislava 1662
do s-eho dňa práv veľmi dlho, navždy: mluwil, žeby do sudneho dna za te penjze pil poniky 1793
2. schopný správneho úsudku, rozumný, rozvážny: z obce každoročne geden dostatečny rozumny rozssaffny, sudny a dobre zachowaly sused za perega wiwoleny trenčín 1698
3. kritický, rozhodujúci: critici dies: súdne dny, w kterych o nemoci lékaré súd kladú ks 1763

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SÚDNY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 12×;
MALÁ HRADNÁ, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
ČERVENÝ KAMEŇ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
OPATOVÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
ORECHOVÉ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor