sánka obyč. pl
sánky2 ž anat dolná čeľusť: y powedel: z sankami oslowýma, z čelisti mladého osla zahladil sem gjch a porazyl tisýc mužúw kb 1757; maxilla: čelust, sánki ks 1763; maxilla: sanky w dásnj grp 1771; kteri kun ma hluzu pod sankami, ten biwa dussny a mnochimi nemocmy znawen rg 18. st;
-ový príd: maxillaris: čelústny, ljcny, sáňkowy ks 1763