sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou
čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa
2. p. čeľustie
sánka p. čeľusť 1
sánka, -y, -nok ž. dolná čeľusť: Dlhé zívanie len-len že mu nevymklo sánku. (Urb.); naprázdno sánkou pohybujú (Žáry); Spodná sánka bola vyčnievajúca. (Jégé) Stisol zuby, až mu na sánkach a lícnych kostiach naskočili hranaté svaly. (Tat.); pren. Chápadlá bagrov zarýpali veľkými oceľovými sánkami do svahu (Skal.) čeľusťami.
(jedna) sánka; (bez) sánky; (k) sánke; (vidím) sánku; (hej) sánka!; (o) sánke; (so) sánkou;
(tri) sánky; (bez) sánok; (k) sánkam; (vidím) sánky; (hej) sánky!; (o) sánkach; (so) sánkami;
sánka obyč. pl sánky2 ž anat dolná čeľusť: y powedel: z sankami oslowýma, z čelisti mladého osla zahladil sem gjch a porazyl tisýc mužúw kb 1757; maxilla: čelust, sánki ks 1763; maxilla: sanky w dásnj grp 1771; kteri kun ma hluzu pod sankami, ten biwa dussny a mnochimi nemocmy znawen rg 18. st; -ový príd: maxillaris: čelústny, ljcny, sáňkowy ks 1763