rybárik -a mn. N a A -y m. vták modrozelenej farby žijúci pri vode a živiaci sa rybami, zool. Ceryle
rybárik1 p. rybár
rybárik2, -a, mn. č. -y m. vtáčik modrozelenej farby žijúci pri vode, živiaci sa rybami; zool. r. obyčajný (Alcedo atthis); r. modrosivý (Ceryle alcyon)
rybár1, -a m. kto chytá, loví ryby;
rybárka, -y, -rok ž.;
rybársky príd.: r-a osada, r-a bárka, r-a sieť, r. prút;
rybárstvo, -a str. zamestnanie rybára, chytanie rýb;
rybárik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.
(jeden) rybárik; (bez) rybárika; (k) rybárikovi; (vidím) rybárika; (hej) rybárik!; (o) rybárikovi; (s) rybárikom;
(dva) rybáriky; (bez) rybárikov; (k) rybárikom; (vidím) rybáriky; (hej) rybáriky!; (o) rybárikoch; (s) rybárikmi;