rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i; r-i vyšli na more;
rybárka -y -rok ž.;
rybársky príd.: r-a sieť;
rybárstvo -a s.;
rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna
rybár1, -a m. kto chytá, loví ryby;
rybárka, -y, -rok ž.;
rybársky príd.: r-a osada, r-a bárka, r-a sieť, r. prút;
rybárstvo, -a str. zamestnanie rybára, chytanie rýb;
rybárik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.
rybár2, -a, mn. č. -e m. drobný vodný vták bledosivej farby z radu čajok; zool. r. najväčší (Sterna maxima)
(jeden) rybár; (bez) rybára; (k) rybárovi; (vidím) rybára; (hej) rybár!; (o) rybárovi; (s) rybárom;
(štyria) rybári; (bez) rybárov; (k) rybárom; (vidím) rybárov; (hej) rybári!; (o) rybároch; (s) rybármi;
(štyri) rybáre; (bez) rybárov; (k) rybárom; (vidím) rybáre; (hej) rybáre!; (o) rybároch; (s) rybármi;
rybár m 1. kto chytá, loví ryby: ribar tu gest, kteri powinen gest každi patek nositi ribi, liene, pstruhy a raky k. n. mesto 1629; ribar w gezere a w ribnjku syetou rybarskou a wlakom riby lapa kob 1666; hamiota: udičár, rybár, kdo na udicu ryby lapá ks 1763; Petr, ten hlupy a nemy rybar, učzinen gest wymluwnym rečznikem sq 1781; pren r. ľudu, duchovný r. šíriteľ viery: y poweďel gym (apoštolom) Yežiss: Podte za mnu a učinjm wás, aby ste byli rybári lidu kb 1756; duchowny ribar, to gest spowedelnik aneb kazatel ms 1758 2. zool vták orliak morský Haliaetus albicilla: ostryž (:rijbar:) a wodna lastowice nad wodau lijtagjc, ale cžap stogjce na břehu lapagj ryby op 1685 P tpn Rybary 1439, Rybare 1492 dnes súčasť obce záblatie vso; -ka ž k 1 žena rybára; lovkyňa rýb: piscatrix: rybárka ks 1763; piscatrix: rybárka pd 18. st P atpn Katherina Rybarka hlohovec 1554; -sky príd k 1: od stareg kaplanky plt ribarsku 36 den s. ľupča 1666; rybarske skuorne welike krupina 1721; když techdy Peter sit swu ribarsku do mora wpustal, Krystus Pan tenkrat swoge syti rozestrel w slowe ms 1758; arundo: rybárskég údici prút ks 1763; nassa: wrsse rybarska vls 18. st P atpn Jana Rybarskeho p. ľupča 1556; -stvo [-í] s k 1 zamestnanie rybára, chytanie rýb: za sedem rokou na rybarstwj Kalamiczanya slobodne chodily liptov 1676; tento člowek w swem powolanj, totiž ribarstwj, byl ribar pilny a bedliwy cob 17. st; vody panstvo sobe osobuje, takove haji a nas od všeho rybarstvi vytvira v. šariš 1773 lp; -ik 1. k 1 dem expr: (Kristus) tak winaucžil aposstolow, že onino mudraczy musely mlčeti, o diw, o zazrak weliky gednu hodinku opowrženich ribarikow tak winaučenich byti k mluweni rozličnemu tc 1631 2. r. obyčajný Alcedo atthis: alcedo: ribarik krn 1795 3. čajka morská Larus marinus: larus: ribarik gu 1793 4. orliak morský Haliaetus albicilla: haliaetus: ribarik hd 1706–07; -iček dem k 1: alcedo: ríbaríček gu 1793