rybár m
1. kto chytá, loví ryby: ribar tu gest, kteri powinen gest každi patek nositi ribi, liene, pstruhy a raky k. n. mesto 1629; ribar w gezere a w ribnjku syetou rybarskou a wlakom riby lapa kob 1666; hamiota: udičár, rybár, kdo na udicu ryby lapá ks 1763; Petr, ten hlupy a nemy rybar, učzinen gest wymluwnym rečznikem sq 1781; pren r. ľudu, duchovný r. šíriteľ viery: y poweďel gym (apoštolom) Yežiss: Podte za mnu a učinjm wás, aby ste byli rybári lidu kb 1756; duchowny ribar, to gest spowedelnik aneb kazatel ms 1758
2. zool vták orliak morský Haliaetus albicilla: ostryž (:rijbar:) a wodna lastowice nad wodau lijtagjc, ale cžap stogjce na břehu lapagj ryby op 1685
P tpn Rybary 1439, Rybare 1492 dnes súčasť obce záblatie vso;
-ka ž k 1 žena rybára; lovkyňa rýb: piscatrix: rybárka ks 1763; piscatrix: rybárka pd 18. st
P atpn Katherina Rybarka hlohovec 1554;
-sky príd k 1: od stareg kaplanky plt ribarsku 36 den s. ľupča 1666; rybarske skuorne welike krupina 1721; když techdy Peter sit swu ribarsku do mora wpustal, Krystus Pan tenkrat swoge syti rozestrel w slowe ms 1758; arundo: rybárskég údici prút ks 1763; nassa: wrsse rybarska vls 18. st
P atpn Jana Rybarskeho p. ľupča 1556;
-stvo [-í] s k 1 zamestnanie rybára, chytanie rýb: za sedem rokou na rybarstwj Kalamiczanya slobodne chodily liptov 1676; tento člowek w swem powolanj, totiž ribarstwj, byl ribar pilny a bedliwy cob 17. st; vody panstvo sobe osobuje, takove haji a nas od všeho rybarstvi vytvira v. šariš 1773 lp;
-ik
1. k 1 dem expr: (Kristus) tak winaucžil aposstolow, že onino mudraczy musely mlčeti, o diw, o zazrak weliky gednu hodinku opowrženich ribarikow tak winaučenich byti k mluweni rozličnemu tc 1631
2. r. obyčajný Alcedo atthis: alcedo: ribarik krn 1795
3. čajka morská Larus marinus: larus: ribarik gu 1793
4. orliak morský Haliaetus albicilla: haliaetus: ribarik hd 1706–07;
-iček dem k 1: alcedo: ríbaríček gu 1793