ruža -e ž.
1. krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. Rosa; kvet tejto rastliny: biela, čajová r., kytica červených r-í; pestovateľ r-í
2. v názvoch rastlín: vodná r. lekno; alpská r. rododendron
3. infekčná kožná choroba: dostať r-u na nohe
● → červený ako r.; → trpezlivosť r-e prináša; nemať na r-iach ustlaté/-né mať ťažký život;
ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;
ružičkový príd.: r. kel
ruža, -e, -í ž.
1. záhradná krovitá rastlina s peknými voňavými kvetmi; bot. r. stolistá (Rosa centifolia);
2. kvet tejto rastliny: červená, ružová, biela, čajová r., kytica r-í; pren. Zuzana sa rozvila v najkrajšiu ružu dediny (Rys.) v najkrajšiu devu.
● červený ako r. (o človeku) zdravo vyzerajúci; zapáliť sa ako r. zapýriť sa, začervenať sa; trpezlivosť r-e prináša (prísl.) úspech; nemá na r-iach postlané, ustlané o človeku, ktorý má neradostný život;
3. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži; rastlina s takýmto kvetom: šípová r., slezová r., planá r. neštepená; popínavá r.; jerišská r. kozí list; alpská r. rododendron;
4. bás. červená farba: V tvári ruže, v očiach oheň. (Kuk.) Krvavá ruža na hrudi (Hor.) škvrna od krvi. V košeli bielej, ktorá skvitne ružou (Žáry) zakrvaví sa.
5. zried. okrúhly predmet, ktorý má podobu kvetu ruže: r-e karfiolu (Vans.);
6. nákazlivá kožná choroba: Dostal ružu do tvári. (Kuk.);
ružička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3;
ružičkový príd.: r. kel;
rúžatko, -a, -tiek str. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)
(jedna) ružička; (bez) ružičky; (k) ružičke; (vidím) ružičku; (hej) ružička!; (o) ružičke; (s) ružičkou;
(štyri) ružičky; (bez) ružičiek; (k) ružičkám; (vidím) ružičky; (hej) ružičky!; (o) ružičkách; (s) ružičkami;