rozkvet, -u m.
1. rozvoj, rozmach, zveľadenie, vzrast: hospodársky, kultúrny ap. r. krajiny, štátu; r. miest, dedín; r. národa (národných síl); r. priemyslu a obchodu; r. umenia, kultúry, vedy, techniky, vzdelanosti, literatúry ap.;
2. (o mladom veku človeka) plné rozvinutie telesných vlastností, síl, pôvabu ap.: Marka bola pannou v plnom rozkvete. (Hor.); životy, čo vädli v rozkvete (Fr. Kráľ);
3. rozvinutie kvetu, rozkvitnutie: Bolo práve vrchovisko rozkvetu stolistých ruží. (Šolt.); ľadník kde sa v rozkvet spukal (Hviezd.)