rozkoš -e ž. vrcholný pocit uspokojenia, radosti, pôžitok, blaženosť, slasť: počúvať hudbu je pre mňa r.; telesné r-e
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
rozkoš p. pôžitok
rozkoš, -e ž.
1. veľmi príjemný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, dosahujúci najvyšší stupeň; blaho slasť: Cítim akúsi rozkoš, keď vidím pod vlastnými dlaňami rásť vlastný dom. (Urb.) Peter pridal ešte s rozkošou plynu. (Pláv.) Nieto väčšej rozkoše, ako otvárať srdce. (Kuk.)
2. prudké citové vzplanutie, vzrušenie spojené s príjemným zmyslovým a telesným pôžitkom: telesné r-e; pohlavná r.; noci plné opojnej rozkoše (Urb.); I na ženu počína hľadieť len ako na prostriedok rozkoše. (Ráz.)
3. trochu zastar. zábava, obveselenie, veselosť, radovánky: Pol roka huľali páni bratia rozkoši a hojnosti. (Vaj.) Tam si hýria v rozkošiach. (Fr. Kráľ)
(jedna) rozkoš; (bez) rozkoše; (k) rozkoši; (vidím) rozkoš; (hej) rozkoš!; (o) rozkoši; (s) rozkošou;
(štyri) rozkoše; (bez) rozkoší; (k) rozkošiam; (vidím) rozkoše; (hej) rozkoše!; (o) rozkošiach; (s) rozkošami;
rozkoš, zried rozkoša ž 1. vrcholný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, blaho: zde w Tepliczach messkaty musime, ne pro negaku roskoss, nez pro nedostatek zdrawy t. teplice 1588; rozkoss panowanj marnost gest na zemj, Ssalamun mudri sweczy bv 1652; o, neywissy krali nebesky, popreg mi tu lasku, abych rozkosse nebeske s tebu poziwat mohl pi 1749; libris delector magnopere: mám obwzlásstnj rozkoss w knihách wu 1750; piscinarius: rybnykár, ktery w rybnykoch rozkoss swú mywá, aneb w truhlách rybnykárskych ks 1763 záľubu; nectar: sladky napog, nebeska rozkossa ml 1779; Vaša Velkomožnost maju v tom radost a rozkoš svou dobročinnosti chudych potešovati podlužany 1797 lp 2. prudké citové vzplanutie, vzrušenie spojené s príjemným zmyslovým al. telesným pôžitkom: čo gest toto za gednu matronu, ktera pokračuge, k nam se bere, rozkossy plna, oprita na milem swem kt 1753; gak pekná sy, a gak krásná nagmilégssá w rozkossách! kb 1757; Epicurus: atheniánsky mudrc, ktery nagwetssy dobrotu w rozskossi ťela milowal a držal y zakládal; malta: nerádnjk, newestky, rozkoss hledagjcy ks 1763; rač mne pustit do tvojej komorečky, kde býváš, rozkoše tvé zažíváš pv 18. st 3. zábava, obveselenie, veselosť, radovánky: prostredky, gakowými má včitel včedlnjky k sobe wábiti: rozlične hry a roskosse detinske, aby sobe djtky nepredstawowali školu gako negakowu katowňy bz 1749; neni do neba tak lahka cesta, nejde sa tam po ružach, ne po roskossach, ne po zeleneg luce, ale po trnj a bodlačy, po twrdeg a kamenisteg ceste mik 18. st P atpn Pawel Rozsskoss trnava 1555; -ečka dem k 1: deliciolum: rozkossečka ks 1763