rôsol [rô-, ro-, rú-] m
1. glejovitá tekutá hmota, kt. chladnutím tuhne: praecipitug tu solutiu z rusolem och 17. st; gelatina: rosol ks 1763
2. slaný roztok na konzervovanie mäsa, zeleniny a i.: maszo udle bilo do rosola wmetano orava 1618; kupila se hlawatka, ktera se z ruosola uwarila, a dawala se panom exactorom žilina 1700–02; zohreg ruosol z slanini a to gjm (sviniam) teple piti dag pl 1787; zakop nadobu w zahrade plnu ňegakeg stareg slaneg wodi aneb rosolu, wssetky do neg žiwočata zemske se poschodga pr 18. st
• slaný ako r. veľmi: more, kdy se rozihra, slane gest gako ruosol kob 1666;
-ový príd k 2: tarichos: rosolowá aneb nasolená strawa, ryba; salitus: soleny, nasoleny, rosolowy ks 1763
rosol, rosolový p.
rôsol