rodák m
1. človek v pomere, vo vzťahu k miestu svojho narodenia, kto sa narodil v určitom mieste, kraji: Leopold Schmidt, kteri manželku swou zabil a z Morawi rodak gest lučatín 1778; gisti kragcirsky tovarisz v general laudonovskim zelenim pessim regimente prostim vogakem a na gednu nohu postreleny bil, rodakom pak z Csechoch kur 1786; pripowedal učna maister Jozef, synačka opatrneho muže Jana Mraz, to gest zat Jana Pobeha, rodak z Luček ca 18. st
2. človek vo vzťahu k ľuďom pochádzajúcim z toho istého kraja, územia, národa, krajan: tento Gyrik po prytelske lasce pustyl tegze oračyny Matussowy Czachowyčowy yakožto rodakowy polowycz in f 4 d 50 turany 1667; Móses wkročil do cesti, ale plný obáwaňá, neb wážil po prwé, že ide k mocnárowi, u kterího zle bil wipísaný, gakžto pre učiňene wráždníctwj, ponewádž z horľeňá po prawďe zastáwagíce rodáka swého žida, zabil Egiptčana bn 1790;
rodáčka ž k 1: Sophja, ktera djeta zmarnila, z Horwatskeg zemij rodačka kur 1779