rezák1 m
1. nástroj na rezanie, orezávanie, nôž: reznik krmni dobitek na schlachtate, masnem krame, rzeznickim, mesarskim nozem, rezakem bige koa 17. st; ručka na rezak no 1 dubnica n. v. 1720; scalprum: rezák; scalprum sutorium: ssewcowsky núž, rezak ks 1763; (inventár) rezaky welke y male 4; rezak bednarsky 1; 2 rezaky z dluhima ručkamy m. kameň 1774; maso osedle od kopita koni zhogiti, wyber mu tu ranu rezakem kp 18. st
2. (rezbárske) dláto: scalper: rezak, rezbarský nuž dsl 18. st
P atpn Rezakowj žilina 1586
3. živ rezbár, rytec: coelator: wyrywáč, rezák, který wyrywá, dlabe wu 1750
rezák2 m,
rezavka, rezanka ž med
1. choroba, bolestivé močenie, rezanie, pálenie pri močení: rezak kamene gest počatek kob 1666; rezawka gest kamene, pysku začatek koa 17. st; stranguria: rezak np 17. st; kmin stlučeni a sladkim winem piti, prospiwa proti palčiwe rezawce; kmin war u winye, priloz tyepli na pupek, odgima rezak y gine nedostatky rn 17.–18. st; strangetia: rezawka, rezany od moče asl 1740; dysuria: rezanka, rezánj moče wu 1750; dysuria: rezák, ťážsské močenij; stranguria: rezák, moču kapkánj a rezáni ks 1763; stranguria: rezawka ap 1769; zbitečne užiwana wodka spusobi rezak, zapaleni pluc a zaludka pr 18. st
2. choroba koní, žaba na jazyku: neyobyčegnegssj konské nemocy gsau: hluzy, zaduch, rezawka, řezák aneb žaba pod gazykem hrk 1773
rezanka p.
rezák2