repík -a m. liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Agrimonia;
repíkový príd.: r. čaj
repík, -a m. liečivá rastlina, ktorej odvar sa používa na liečenie žalúdka, na vymývanie rán ap.: Uvar mu repíka ma lačnô. (Gab.); bot. r. lekársky pravý (Agrimonia eupatoria officinalis);
repíkový príd. r. odvar, r. čaj
(jeden) repík; (bez) repíka; (k) repíku; (vidím) repík; (hej) repík!; (o) repíku; (s) repíkom;
(dva) repíky; (bez) repíkov; (k) repíkom; (vidím) repíky; (hej) repíky!; (o) repíkoch; (s) repíkmi;
repíček, repík m rastlina s liečivým účinkom bot repík lekársky Agrimonia eupatoria: anserina: rzepik dq 1629; k trawe se pricitugj repjk. zagacžia noha kob 1666; rada, kdo by se namohl, wezmy repiček, war ge w starom piwe gako trank, az na trety neuwre, toliko at nekipy lr1 17. st; repicek z winem neb z wodu wareni a piti gest skusseni trank proti rezawce; repiček z winem aneb z wodu wareni a piti prospessni ge proti zacpani jater rn 17.–18. st; hepatorium: repjk; agrimonia: repik ks 1763; agrimonia eupatoria: repjk lf 1791; -ový príd: woda repičkowa pita lechčj kassel rn 17.–18. st proti urazu: oprawdiwi repikowi koren war we wine neb wode a teple často pi lr8 18. st
repík p. repíček