remenec, -nca m. užší, kratší remeň, remienok: vybíjaný r. (Žáry); r. pušky (Mih.); r-e na krpcoch (Ondr.); ľahká obuv, spletená z remencov (Fig.); vaky a kufre stiahnuté remencami (Jes-á)
● expr. párať, rezať niekomu r-e z chrbta veľmi biť niekoho;
remencový príd.: šport. r-é viazanie (na lyžiach);
remenček, -a m. zdrob. expr.