remenár, -a m. remeselník vyrábajúci kožené predmety;
remenársky príd.: r. výrobok, r-e remeslo; r-e družstvo;
remenárstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie remenára;
2. remenársky podnik
remenár m remeselník vyrábajúci kožené výrobky, predmety: remenarowj za teleczjho masza sstwrtku za d 12 žilina 1586; zgednal som na šest konij štvernye, od toho remenara, ktery protty našeg hospody bydly s. kríž 1598 e; Pan Buh gest vzal z tohoto placžliveho audolí remenare meho, Gýrika Belziusa p. bystrica 1617 e; geden každy remenar, kteri bi chtel remesla zažiwaty, powinen bude daty od woloweg kože d 11, od krawiny d 5, od telacziny d 1 varín 1671; daly sme za popravovania meskich korbačow remenaru d 18 krupina 1702; zwiss doloženu robotu že w kasstily dubniczkem porobel nadepsany remenar trenczansky pry pritomnosty mogeg, recognoscugem trenčín 1725; lorarius: remenar ks 1763; -sky príd: remenarsky cech zanechawa se wedle limitatij slowutneho widieka krupina 1689; remeslo remenárske zvolen 1692 e; robota remenarska se robila pre Geho Oswicenost grofa Illyesháziho trenčín 1725