remeň m
1. vypracovaná zvieracia koža: (inventár) wysoka spiacy stolica s tlačeneho remeňa gedna m. s. ján 1697; (inventár) sedlo wozarske remenem cernim obtahnuté 1 radvaň 1702; corium: kuže, remen wu 1750; w gednem starem sudku wsseligaky remen stary w kuskoch položeny bojnice 1768 e; stolice operace s čerwenim remenom obtahnute 3 m. kameň 1772; howadzeho remena kusi 10 prievidza 1791
2. opasok, dlhý užší kožený pás na upevnenie niečoho, popruh: vdelal sedlar na chrty obogky remene, k tomu dwa dluhe remene, czo chrty woda soblahov 1651; remenař kragj z kužj howadzeg rémene, uzdy, pasy op 1685; po nekterem cžase Mattyass sweho syna Jana za remen, ktery prepasany mel, gednou rukou držjce, priwiedol martin 1734; komu často z nosa krew tečze, že nechce prestaty, wezmy telecy remen a tym remenem dobre zatahny gemu ruce kle 1740; lorum: remeň, popruh; loramentum: obwazny remen ks 1763; sem na flintu geden remen sprawil tovarníky 1769; amentatus: s remeny priwazany ap 1769
3. kožený korbáč, bič: pristupuge sest katuw, dwa magu trnowe metly, dwa sukowite remene sf 18. st;
-ný príd k 1: zbrogi aby gmieli iakz prawo gest, řemenne y zelezne wieczy to mohu na sie obleczy žk 1473; hotowe penize se nassly we dwuch mesczoch remenich a w gednom mechure zvolen 1592; item woz remeny Zofce, dcere meg neb sem ga ten woz byl prwšeg manželce w dariech dal smrečany 1603 e; fatens to doklada, že gednu truhlu remennu, železom obitu od pana Yankovitsa z Ondregom, bratom svogim (obžalovaný) do sveho domu nosil jasenica 1704; uter: remenne wrece asl 1740; trognasobne take bily metly, z kterjma P. Kristus sslahan bil, gedny bily ssjpowe a trnowe, druhe remenne, trety zelezne cp 1757; ligula: remenná stusska; loreus: reménny, z remeňa delany; scytotomus: reménny ks 1763; Kúno, prawe w pul noczy prybehl a skrs remenny rebrik oknem pustyen gest pep 1770; (zviera) bi mne na kusj bilo roztrhlo, kdibich wedle običege pastjruw remenjm pancjrem prioden nebil pt 1796; (šafrán) až uschne, nech se položy do remeneho messteka nn 18. st;
remenček [-ek, -ok],
remienok m dem
1. vypracovaná zvieracia koža: ostrihag gjm (morkám) na bolawem mjste perjá, neb witrhag, natri na malý kus remenčoka másť z villemagne, na to prilož pl 1787
2. užší, kratší remeň, kožený pásik (na topánkach ap.), popruh: obecne šatstvo gest: košela, čryewe, podešwy, pryehlawek a remenky magjce kob 1666; ligula: remének; tendipellium: remének, remenček ks 1763; (Aloyzyus) častokráte remenkami, žinkami tělo swe, gakkoli newinné, až do skrwáwenj bjčowal pia 1782; za kussiček z rozličnima remenečki Joannes Vaszilko dal d 6 prievidza 1797
• náb: svaty Jan tak mel w poctiwosti remencek u obuwy Krystoweg, že za nehodneho se uznawal geho rozwazati tp 1691; gá negsem hoden rozwazatj remenka v obuwi geho mp 1718 nebyť hoden niekoho
3. kožený pásik, prúžok al. aplikácia, ozdoba na odeve, obuvi: sary (na čižmách) z dwoma sswyky, smolnu dratwu pressiwane, pry wrchu pak remenčekom bielim aneb cžerwenym obssyte brezno 1701; takowe nohawice, ktere predtjm nosjwal, za kabanicu z remenčoky obssitu premenil a w tom obleku ussel poniky 1785
P tpn Remenynpataka remeniny 1356 vso