regrút -a m. hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a zábava
regrút -a m. ‹n < f› hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a pieseň
odvedenec kto je odvedený za vojaka • hovor. regrút • zastar. odobranec
regrút p. odvedenec
regrút, -a m. hovor. povolanec, branec: Vojenčil som ako regrút. (Jes.) Ako regrút, prv než narukoval, ušiel na Slovensko. (Tomašč.) Zašiel na Marsovo pole, kde sa kedysi ako regrút učil narábať so zbraňou. (Gráf);
regrútsky príd.: r-a zábava; r-e piesne; r-a puška (Gab.)
(jeden) regrút; (bez) regrúta; (k) regrútovi; (vidím) regrúta; (hej) regrút!; (o) regrútovi; (s) regrútom;
(štyria) regrúti; (bez) regrútov; (k) regrútom; (vidím) regrútov; (hej) regrúti!; (o) regrútoch; (s) regrútmi;
regrút [rek-] m fr voj zverbovaný, nastupujúci vojak, zverbovanec: forsspont gest potrebný, když se commandy wysylagu, neb když se remundských kony, rekrutuw, nebolišto nowozwerbowaných wogákuw prekladánj predstawuge kur 1782; Joannes Noval, slobodny massarsky towariss, nesucy za rekruta, neb gest hluchy prešov 1784; mezi giními pochitaními nowowogákmi, rekrútmi, bil ráz geden hlupáček, ménem Kubo bu 1795