račko p. rak
rak, -a, mn. č. -y m.
1. obojživelný živočích z triedy kôrovcov s veľkými klepetami, chodiaci a plávajúci pospiatky: chytať, variť r-y; zool. r. riečny (Astacus fluviatilis); r. morský (Homarus vulgaris) homár; r. pustovnícky; očervenieť, zapáliť sa ako (varený, uvarený, obarený) r.; vychudnutý ako r. (Jégé)
● Zostala ako obarený rak (Kuk.) začervenala sa; lezie, ide ako r. a) pospiatky; b) pomaly; ani ryba ani r. a) (o človeku) ktorý nemá pevný charakter, ktorý sa nevie rozhodnúť; b) (o veci al. jave) nejasný, nevyhranený; Ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak (porek.) deti sa často podobajú na rodičov, správajú sa podľa ich príkladu (obyč. zlého);
2. hovor. trochu zastar. rakovina: Žalúdok ho bolel, mal akiste raka, ako mi potom doktor povedal. (Taj.)
3. astron. Rak jedno zo súhvezdí zvieratníka; geogr. obratník Raka rovnobežka na 23 1/2ř severnej šírky, kde sa slnko „obracia“ na juh;
račí, -ia, -ie príd.: r-ie klepetá; -r-ia polievka; pren.: Vzďaľuje sa račím krokom (Ráz.) ide pospiatky, spätkuje. Račím postupom dostal sa až k stretnutiu vo vlaku (Karv.) retrospektívne, spätným postupom;
rakový príd. hovor.
1. r-á polievka z rakov, račia;
2. trochu zastar. rakovinový: r-á rana (Kuk.);
ráčik, -a/-čka, mn. č. -y/-čky, hypok. i račko, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.