rázga -y rázg ž. suchá haluz
konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)
rázga p. konár
rázga, -y, rázg ž. suchá haluz: Ostrvy suchárov trčia — iba rázga, hrča. (Pláv.)
● chlap, žena ako r. vysoký(-á) a chudý(-á)
(jedna) rázga; (bez) rázgy; (k) rázge; (vidím) rázgu; (hej) rázga!; (o) rázge; (s) rázgou;
(štyri) rázgy; (bez) rázg; (k) rázgam; (vidím) rázgy; (hej) rázgy!; (o) rázgach; (s) rázgami;
rázga [rá-, ro-] ž dlhá haluz, vetva, prút: wsseczku ssiassowsku držawu kosily (obyvatelia) tam trawu a na razgach wozily do sweho chotara krupina 1691; palmes: winičny prut, winičná rázga; flagellum: prut, bič, razga; virga: metla, prut razga ks 1763