Poľka -ky Poliek ž.
Poľka p. Poľsko
pôľka, -y, -ľok i poľka, -y, -liek ž. kraj. egreš: Nezrelé pôľky sa očistia a dajú sa dusiť. (Vans.) Rástli tam poľné čeršne a pod nimi kriačky divých pôľok a kysličia. (Ondr.) Prišli pre zeleninu za štyri grajciare a za päť pre poľky. (Tim.);
pôľkový i poľkový príd.: p. ker; pôľkové ploty (Kuk.)
poľka1 p. polka1
poľka2 p. pôľka
Poľsko, -a str. ľudovodemokratický štát v severovýchodnej Európe;
Poliak, -a, mn. č. -ci m. príslušník poľského národa;
Poľka, -y, -liek ž.;
poľský príd.: p. jazyk; p. národ; Poľská ľudová republika;
(po) poľsky prísl.: rozprávať, učiť sa (po) p.
polka1 i poľka1 ž. (pólka) csl druh tanca v dvojštvrťovom takte; hudobná skladba v tomto rytme: Načuo sa to puchorí tancovať poľku, keď nevie! (Dol. Lehota DK); Zahrajťe nám polku! (St. Hory BB); Voľakedi tancúvaľi na dva kroke, to volaľi čardáš, friška, poľka, valčíg a takuo (Devičie KRU); Polku tancuvávala moja mama, ja hu ňeviem (Návojovce TOP); Tag zme pólku tančili, starí, mladí, šecko (Kostolné MYJ); Bulo nam vešelo, bo fše bul čardaš, poľka, valčig (Brezina TRB) L. čípr-polka (Rakovice PIE) - rýchly (skočný) typ polky
poľka2 i pôľka ž. 1. strsl tŕnistý ovocný ker, bot. egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa): Poľki zme teraz zasaďiľi (Sučany MAR); Rastú tam poľki (Brusno PDZ); presádzaťi poľki (Málinec LUČ) 2. strsl sladký dužinatý, chĺpkami pokrytý plod tohto kra: Pome na polki (Likavka RUŽ); Choťe si za humno naoberať puoľok, aha, akie sa veľkie a červenie! (Dol. Lehota DK) 3. odroda divých hrušiek: Poľki rośnu po poľoch, to take maľučke hruški (Žalobín VRN)
poľka3 ž. samica plemena dobytka pochádzajúceho z Poľska: Bola Lokci jedna krasna kobila, ale bola polka - mlada, taka gaštanova (Riečnica KNM); Maľi jednu kravku, poľku (Lipt. Kokava LM)