pyteľ, -tľa, mn. č. -tle m. kraj. vrece (obyč. na múku), mech: Ukradli pyteľ zbožia. (Hor.) Brali pytle bielizne. (Taj.) Naberte vody do pytľov. (Hviezd.) Mušelínové rukávy boli nafúkané ani pyteľ. (Kuk.);
pytľový príd.: p-é sito (vo mlyne);
pytlík, -a m. zdrob. expr. vrecko, vrecúško: Vykrútila z rožka zástery pytlík. (Zgur.) Rozvážam pytlíky. (Kuk.)