Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj obce priezviská un

pustý príd.

1. opustený, prázdny: p-é ulice, p. ostrov

2. bezobsažný, prázdny: p. život, p-é reči

3. expr. ktorý nepozná hranice, mieru, neslýchaný, bezočivý: p-á lož, zrada; p-ý podvod;

pusto prísl. k 1 – 3 i vetná prísl. k 1: ulice vyzerajú p.; p. žiť; p. kliať; v dome je p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pustý; pusto prísl.

pustý -tá -té 2. st. -tejší príd.

bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

p. aj samotársky

2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

3. p. bezočivý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pustý, 2. st. pustejší príd.

1. opustený, neobývaný, nehostinný, prázdny; bez života, osamelý: p. dom; p-á krajina; p-á hora, p-é ulice; Dedina zdá sa jej taká pustá a otupná. (Tim.) Nivy prvej zakvitnuté — dnes holé a pusté. (Kuk.); p. ostrov neobývaný; pren. Svet stal sa pre mňa pustým ostrovom (Al.) cítim sa v ňom sám, opustený.

2. smutný, prázdny, bezútešný; netečný, tupý: Môj život bez nej bol daromný a pustý. (Fig.); p-á mĺkvota (Laz.); p-á duša (Jes.) bez záujmu, zanietenia, nadšenia; p-é srdcia (Jes.) bez citu; p. čas (vaj.) ničím nevyplnený, nudný;

3. (o reči) nemajúci obsah, význam, prázdny, planý: Do vetra púšťal pustú reč. (Kost.) Sľuby zostali len pustými slovami. (Tomašč.) Slovo — pustý zvuk. (Jes.)

4. hovor. expr. hrubý, surový; bezočivý, nehorázny: p-á vražda (Ráz.-Mart.); p-á lož; p-á zrada (Horov);

pusto prísl.

1. prázdno, nehostinne: Na dvore pusto ako na cmiteri. (Dobš.) V príbytku bolo pusto a temno. (Lask.) Pusto, ticho je v dedine. (J. Kráľ)

2. clivo, otupno, smutno: Doma bývalo jej pusto. (Taj.) Bolo mi clivo, pusto. (Kuk.) Pusto je v mojom srdci. (vans.)

3. hovor. expr. nehorázne, hrubo, drsne: pusto sa smeje (Karv.); pusto klial (Hor.)

pustý príd
1. (o dome) opustený, neobývaný: kdyz ta pany nemyela czym zywa byti y postupila gest s toho domu a nechala pusty; aby gem(v) sedieni puste kachawinske gmenem bylo prodano (ŽK 1462; 1482); krayči kupil pusty dwuor cely ze wssemi zemiami, z lukami (BÁTOVCE 1599); Liptowczy pak druhim predtjm dnom zwedewssj, že gich magi pobrat, zutekawssi pusti salass nechaly (MARTIN 1677); človek prichaza k gednemu staremu, spolovic zburanemu a pustemu domu (MiK 18. st);
x. pren (Valent Bukovinský) na sedliaka pusteho (BLATNÉ 1624 MŽ)
2. (o poli, vinici) neobrobený: gednu pustu roli pozywa hoffer a dava od nie cztyridzati penez (s. l. 1520); Lauču Palku pustu záhradu pod ffarskow priekopow predal panu Dunai Lukačowi (BÁTOVCE 1610); ten laz, ponewadz pusty od mnoha let zustawa, na kterem muoz se siat okolo luken 15 (ORAVA 1624); calvata vinea: pustá winica (KS 1763); aby tam mnohe urodne pole daleg puste nestalo (B. BYSTRICA 1783)
3. v ktorom niečo chýba, vyprázdnený: piwowar za potokom pusteho ribniczka (BLATNICA 1638); okna 4, gedno pusste, bez ckla (M. JÁN 1683); tam u dwery okno puste l (DUBNICA n. V. 1720)
4. spustošený, zničený: (Nemci) pusté komory nechali (ASL 1676); pred branu vrata stare, puste, ssindlem starym pokryte l (TRENČÍN 1713); deserata et desolata loca: spustaťene, pusté mjsta (KS 1763); subst pusté, pustô s opustená usadlosť s hospodárstvom: odtud gsme prigeli do Kotrssyney Luczky a tam gsme nassli rychtarze zakupneho a sedm sedlakuow osedlych a gedno puste (s. l. 1520 SČL); tí (ľudia), čuo prišli na pustuo (V. LOM 1717 LP); wydel-ly aneb slyssal-ly swedek, že Vlčkouszke, tak menuwane hoffyerske puste, že wsseckyma swogyma prypadnostyamy, zadneho yneho neprisluchagu, any gych neuzywal, len p. Maythenyi Balint (H. LEHOTA 1732); gestli by wolakedy pusto toto na panstwo zase prepadlo, rownjm spusobem ozjmne satje ony zaberu a od robotowati nebudu powjnny (OBSOLOVCE 1775); v znamost se Vašej Milosti uvodzuje, že sme jako opušteni, ponevadž v naše osade se nachazi vatša častka pusteho jak sedlackych gruntov, tak i hoštakov (PORUBA 18. st LP); -o prísl k 1: piwowar palyrnia murowana genom tak pusto stogia (DUBNICA n. V. 1722); mlin pusto ostal (OBSOLOVCE 1750); deserte: pusto (PD 18. st); na p-o prísl výraz:
L. na p-o pustiť, (za)nechať, v p-o zanechať opustiť: Micžu Michalka, ktery chalupu na pusto zanechava (TRNAVA 1681); hned od Noveho roku pustili na pusto role sve (TVRDOŠÍN 1685 LP); ag žiwnosti swoge w pusto zanechat prinuceny boly (KOŠECA 1785); na p-o zostať zostať opustené, bez osohu: zustalo temer polovica (mestečka) na pusto (TVRDOŠÍN 1685 LP)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
74 Beladice ZM/NI tekov. 1960 pričl. o. Pustý Chotár (1951 vyčl. z o. Neverice); 1976 pričl. o. Chrašťany (1960 zlúč. o. Malé Chrašťany a Veľké Chrašťany).
1773 Kis-Belad, Klein-Beladitz, Male Beladicze, 1786 Bellad, Belladicze, 1808 Belád, Běládice, 18631913 Belád, 1920– Beladice
Pustý Chotár: 19511960 Pustý Chotár
Chrašťany: 19601975 Chrašťany
Malé Chrašťany: 1773 Kis-Herestin, Klein-Chrastan, Male Chrastany, 1786 Kisch-Hereschtin, Male Chrastani, 1808 Kis-Heresztény, Malé Hrássťany, Malé Chrásčany, 1863, 18921913 Kisherestény, 18731888 Kisherestyén, 1920 Malé Chrášťany, Malé Chrasťany, 19271960 Malé Chrašťany
Veľké Chrašťany: Nagy-Herestin, Gros-Chrastan, Welke Chrastany, 1786 Nagy-Hereschtin, Welké Chrastani, 1808 Nagy-Herestény, Welké Hrássťany, Welké Chrásčany, 1863, 18921913 Nagyherestény, 18731888 Nagyherestyén, 1920 Veľké Chrášťany, Veľké Chrasťany, 19271960 Veľké Chrašťany
1931 Pusté Úľany GA/TA bratisl.
1773 Puszta-Födémes, 1786 Puszta-Födimesch, 1808 Puszta-Födémes, Pusta Fedýmeš, 18631913 Pusztafödémes, 19201948 Pustý Fedýmeš, 1948– Pusté Úľany

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PUSTÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 44×, celkový počet lokalít: 17, v lokalitách:
DRIENICA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 5×;
DULOVA VES, okr. PREŠOV – 5×;
RAŽŇANY, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 5×;
KOKOŠOVCE, okr. PREŠOV – 4×;
ZLATÁ BAŇA, okr. PREŠOV – 4×;
SABINOV, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 3×;
ZÁBORSKÉ, okr. PREŠOV – 3×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
SVIDNÍK, okr. SVIDNÍK – 2×;
ZÁRIEČIE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BREZOVIČKA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 1×;
PEČOVSKÁ NOVÁ VES, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PUSTÝ HRAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZVOLEN

Zvukové nahrávky niektorých slov

bez obchodov a pustej sans boutiques, et déserte
bolo vypálené a pusté était incendié et désert
je teraz pustý a ozveny est maintenant désert, et les échos
juh bol celkom pustý sud était absolument désert
palác je teraz pustý le palais est maintenant désert
pusté a dvere zavreté déserte et la porte fermée
v ešte pustom lese dans la forêt encore déserte
zmizla, more je pusté disparu, la mer est déserte
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu