prostredník1 -a mn. -ci m. živ. sprostredkovateľ: p. medzi spornými stranami; náb. jediný p. medzi Bohom a ľuďmi Ježiš Kristus
prostredník2 -a mn. -y m. neživ. prostredný prst
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
prostredník1 p. sprostredkovateľ, agent 1
prostredník2 stredný prst na ruke • zastar. stredník (Karvaš)
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
prostredník1, -a, mn. č. -ci m. trochu zastar. sprostredkovateľ: (Hrkaľa) sa ku slečne obracia, vyvoliac si ju za prostredníka. (Tim.);
prostredníčka, -y, -čok i prostrednica, -e, -níc ž.: Neprichádzate azda ako prostredníčka v nejakej ľúbostnej veci? (Fel.); núkať sa za prostrednice (Vaj.)
prostredník2, -a m. prst medzi ukazovákom a prstenníkom;
prostredníček, -čka m. zdrob. trochu expr.
(jeden) prostredník; (bez) prostredníka; (k) prostredníkovi; (vidím) prostredníka; (hej) prostredník!; (o) prostredníkovi; (s) prostredníkom;
(traja) prostredníci; (bez) prostredníkov; (k) prostredníkom; (vidím) prostredníkov; (hej) prostredníci!; (o) prostredníkoch; (s) prostredníkmi;
(jeden) prostredník; (bez) prostredníka; (k) prostredníku; (vidím) prostredník; (hej) prostredník!; (o) prostredníku; (s) prostredníkom;
(dva) prostredníky; (bez) prostredníkov; (k) prostredníkom; (vidím) prostredníky; (hej) prostredníky!; (o) prostredníkoch; (s) prostredníkmi;