princ -a mn. -ovia m. nevládnuci člen panovníckeho al. kniežacieho rodu: korunný p. následník trónu
princ -a m. ‹n < f› nevládnuci mužský člen panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka, kniežaťa: korunný p. následník trónu; p. regent (v monarchii) hlava, vedúci člen regentskej rady; pren. expr. narodil sa im p. syn
● čaká na nejakého p-a bohatého, krásneho a pod. ženícha
princ nevládnuci člen panovníckeho al. kniežacieho rodu: korunný princ • kráľovič (princ v rozprávkach) • infant (princ v Španielsku) • cárovič (cárov syn)
princ, -a, mn. č. -i/-ovia m. nevládnúci člen panovníckeho al. kniežacieho rodu (napr. kráľov syn al. mladší brat): korunný p. následník trónu: rozprávkový p., zakliaty p.; ovoc. Princ Albert sorta jabĺk
(jeden) princ; (bez) princa; (k) princovi; (vidím) princa; (hej) princ!; (o) princovi; (s) princom;
(dvaja) princovia; (bez) princov; (k) princom; (vidím) princov; (hej) princovia!; (o) princoch; (s) princmi;