prietrž, -e ž.
1. pretrhnutie, natrhnutie niečoho, trhlina v niečom: p. násypu, hrádze; lek. pupočná, bránicová p., vrodená, získaná p.; meteor. p. mračien prudký dážď, pri ktorom spadne za 1 hod. najmenej 58,1 mm vody
● urobiť p. niečomu skoncovať s niečím, urobiť niečomu koniec;
2. kraj. prerušenie: Rozhodol sa ich bez prietrže vypočuť. (Fig.); prietrž našej hostiny (Hviezd.);
prietržný príd. k 1: lek. p. pás