prietrž -e ž. pretrhnutie sa niečoho; trhlina: p. hrádze; lek. bránicová p.; meteor. p. mračien náhly, prudký a hustý dážď
prietrž vakovitá vydutina pobrušnice obsahujúca brušné vnútornosti • pruh: ochorieť na prietrž, pruh
prietrž, -e ž.
1. pretrhnutie, natrhnutie niečoho, trhlina v niečom: p. násypu, hrádze; lek. pupočná, bránicová p., vrodená, získaná p.; meteor. p. mračien prudký dážď, pri ktorom spadne za 1 hod. najmenej 58,1 mm vody
● urobiť p. niečomu skoncovať s niečím, urobiť niečomu koniec;
2. kraj. prerušenie: Rozhodol sa ich bez prietrže vypočuť. (Fig.); prietrž našej hostiny (Hviezd.);
prietržný príd. k 1: lek. p. pás
(jedna) prietrž; (bez) prietrže; (k) prietrži; (vidím) prietrž; (hej) prietrž!; (o) prietrži; (s) prietržou;
(štyri) prietrže; (bez) prietrží; (k) prietržiam; (vidím) prietrže; (hej) prietrže!; (o) prietržiach; (s) prietržami;