prieloh, -u m. neobrobená, nezoraná zem, roľa ležiaca úhorom, úhor: zúrodniť p-y
● ležať prielohom (Tim.) (o poli, pren. aj o inom) ostávať nedotknutý, neobrobený, nespracovaný;
prielohový príd.: p-é hospodárenie;
prieložtek, -a m. zdrob. expr. (Chrob.)
prieložtek p. prieloh